Uprostred južného Pacifiku sa nachádza oblasť pól nedostupnosti. Miesto tak vzdialené od akejkoľvek pevniny, že sa sem nedostáva potrebné množstvo živín pre bohatý oceánsky život aký poznáme v iných častiach svetového oceánu. Oblasť sa preto nazýva aj pacifickou púšťou. Život na mikrobiálnej úrovni tu však existuje. S pomocou nových technológií ho na dobrodružnej expedícii študovali vedci z Inštitútu Maxa Plancka, informujú v tlačovej správe.
Juhopacifický rotujúci prúd (South Pacific Gyre) je oblasť neustále cirkulujúcej morskej vody, ktorá je dôsledkom činnosti oceánskych prúdov na jej okrajoch a prúdenia vzduchu. Zo severu je oblasť ohraničená rovníkom, zo západu Austráliou, z východu Južnou Amerikou a z juhu Antarktídou. Ide o najväčší rotujúci prúd vo svetovom oceáne, ktorý zaberá približne 10% z jeho celkovej rozlohy. Na podiele oceánskeho života sa však podieľa minimálne.
Oceánska púšť
Do juhopacifického rotujúceho prúdu sa totiž dostane len minimum živín, ktoré by podporovali miestnu diverzitu morského života. Oblasť je preto známa ako najväčšia oceánska púšť. Sucho tu samozrejme nie je, no podobne ako na púšti, dokáže i tu prežiť len veľmi malé množstvo živých organizmov. Slnečné žiarenie je tu tak silné, že hladina UV indexu dosahuje až nebezpečné hodnoty. Juhopacifický rotujúci prúd patrí k najpriezračnejším, no i najmenej študovaným vodám svetového oceánu.
Preskúmať mikrobionálny život naprieč najväčšou oceánskou púšťou sveta sa už na konci roka 2015 na niekoľko týždňov priamo na hladinu Pacifiku vydala expedícia Inštitútu Maxa Plancka pre oceánsku mikrobiológiu. Počas viac ako 7-tisíc kilometrov dlhej plavby z Čile na Nový Zéland zbierali dáta o živote v juhopacifickom rotujúcom prúde. O výsledkoch výskumu, počas ktorého zbierali vzorky z viac ako 15 lokalít v hĺbke od 20 do viac ako 5000 metrov informovali len pred niekoľkými dňami.
Zvláštna adaptácia
V porovnaní s rotujúcimi prúdmi v Atlantiku (vo svetovom oceáne sa ich nachádza celkom 5, pozn.red.) sa v tom juhopacifickom nachádzalo o tretinu menej „života“. Podľa Bernharda Fuchsa namerali počas expedície najmenší počet buniek, aký bol kedy v oceánskych povrchových vodách nameraný. Zloženie mikrobionálneho života sa od iných oblastí rotujúcich prúdov veľmi nelíšilo, vo všeobecnosti však platí, že oblasť južného pacifiku je skutočná oceánska púšť.
Zaujímavým objavom je nález mikroorganizmu s označením AEGEAN-169, ktorý sa v južnom pacifiku nachádzal aj v podpovrchových vodách. Doposiaľ ho však vedci v iných častiach svetového oceánu objavili len v hĺbkach väčších ako 500 metrov. Podľa Grety Reintjes ide zrejme o dôkaz adaptácie na väčšie množstvo slnečného žiarenia, ktoré vedci zatiaľ v iných oblastiach sveta nespozorovali. Ďalšou anomáliou je výskyt prirodzene fotosyntetického organizmu s názvom Prochlorococcus vo väčších hĺbkach a to až do 150 metrov.
Juhopacifický rotujúci prúd patri dodnes k najmenej preskúmaným oblastiam svetového oceánu. Vedcom z Inštitútu Maxa Plancka sa však podarilo vyvinúť systém, vďaka ktorému môžu zozbierané vzorky analyzovať priamo na palube lode do 36 hodín, pričom v minulosti boli odkázaní na mikrobiologické laboratóriá na pevnine. Nová metóda teda otvára dvere k bližšiemu poznaniu oceánskej púšte a je možné, že nám v budúcnosti odhalí aj ďalšie zaujímavé tajomstvá z hlbín oceánu.
Nahlásiť chybu v článku