Obklopujú nás ďalšie planéty, Mliečna cesta a tisícky ďalších galaxií. To všetko sa nachádza v akejsi bubline, ktorá meria v priemere 250 miliónov svetelných rokov. Tak tvrdí hypotéza vytvorená vedcami z univerzity v Ženeve. Ako rýchlo sa však táto bublina, teda vesmír rozpína?

Ako rýchlo sa vesmír rozpína?

V odpovedi na túto otázku sa vedci zhodnúť nevedia. Existuje niekoľko hypotéz a najmenej dva spôsoby, ako rýchlosť rozpínania sa vesmíru vyrátať. Vo výsledkoch však dochádza k odchýlke približne 10 percent, čo je príliš vysoké číslo na to, aby sa dalo povedať, že oba druhy výpočtov vedú k podobným záverom. Ako však informuje portál Phys, v časopise Physics Letters B bola pred časom publikovaná štúdia, ktorá hovorí, že vedci prišli s novým výpočtom a ten by mal zotrieť rozdiely medzi tými, ktoré sa využívali doteraz.

Podľa kozmologickej teórie veľkého tresku sa vesmír začal rozpínať pred 13,8 miliardami rokov. Ako prvý s touto hypotézou prišiel Georges Lemaître a ako prvý ju demonštroval Edwin Hubble. Zistili, že galaxie sa od nás postupne vzďaľujú, pričom tie najvzdialenejšie najrýchlejším tempom. Na základe tohto poznatku došli vedci k záveru, že kedysi sa všetky galaxie museli nachádzať na jednom mieste. Vznikol tak Hubble-Lemaîtreho zákon, ktorého súčasťou je Hubbleova konštanta H0. Je to veličina, ktorá určuje, akou rýchlosťou sa rozpína vesmír.

V súčasnosti prevláda názor, že H0=70km/s, čo znamená, že vesmír sa rozpína o 70 kilometrov za sekundu rýchlejšie každých 3,26 svetelných rokov. Aj keď je však konštanta len jedna, existujú dva výpočty.

Jeden z nich sa zaoberá kozmickým žiarením, ktoré nás obklopuje od čias, kedy sa vesmír ochladil natoľko, aby ním mohlo prúdiť svetlo. Odhaduje sa, že k tomuto došlo zhruba 370-tisíc rokov po Veľkom tresku. Po zahrnutí všetkých dostupných dát bude v tomto prípade konštanta H0= 67,4.

Je vesmír homogénny?

Druhá z teórií sa zaoberá supernovami, ktoré sa sporadicky objavujú vo vzdialených galaxiách. Odhad vzdialenosti pri tejto metóde pomohol vedcom konštantu H0 vyčísliť na hodnotu 74. Samozrejme, vedci celé roky usilovne pracovali na zdokonalení výpočtov, ani po rokoch sa však zhodnúť neodkážu a vedecká obec tak pracuje s dvoma odlišnými číslami.

Výpočty a odlišné výsledky vyvolali mnoho kontroverzie. Niektorí odborníci napríklad došli k záveru, že vesmír zrejme nebude taký homogénny, ako sme si pôvodne mysleli. Napríklad, v galaxii je hmota rozložená celkom inak ako mimo nej. Nie je však jednoduché určiť spôsob rozloženia hmoty na ploche tisíckrát väčšej, ako je jedna galaxia.

Ak by skutočne niekde vo vesmíre existovala gigantická bublina, ktorej hustota by bola výrazne nižšia ako hustota okolitého vesmíru, malo by to značný dopad na vzdialenosť spomínaných supernov, a teda aj na výslednú konštantu H0. Ak by mala táto bublina v priemere 250 miliónov svetelných rokov a jej hustota by bola o 50 percent nižšia ako hustota zvyšku vesmíru, výsledná konštanta by bola rovnaká ako pri teórii, ktorá sa zaoberá kozmickým žiarením.

Pravdepodobnosť, že takáto bublina existuje, sa pohybuje od 1:20 až po 1:5, zdá sa teda, že nejde len o fantazírovanie.

Pozri aj:

Milióny dobrovoľníkov 21 rokov hľadali mimozemský život. Získané údaje vedci teraz vyhodnotia

Phys