Najbežnejšími prípadmi fóbií sú vám iste známa arachnofóbia, teda strach z pavúkov, klaustrofóbia, agorafóbia, teda strach z otvorených priestranstiev a sociofóbia. Napriek tomu, že existuje spôsob, ako sa fóbie zbaviť, ako napríklad kognitívno behaviorálna terapia, je to náročný a dlhotrvajúci proces. Nebolo by skvelé, keby vedci dokázali človeka jeho fóbie zbaviť akoby mávnutím čarovného prútika? V súčasnosti vedci skúmajú nové možnosti v tejto oblasti. Pokúšajú sa ľudí zbaviť ich strachu za pomoci peňazí. Ako je to vôbec možné?

Na základe výskumov vedci tvrdia, že okrem odstránenia fóbií môže táto nová metóda pomôcť aj pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá je následkom prežitej závažnej traumy, ako je napríklad nehoda, sexuálne napadnutie, či dokonca vojna. Podľa Národného inštitútu mentálneho zdravia až 19 miliónov Američanov trpí nejakou fóbiou. Spomínaná posttraumatická stresová porucha postihuje až takmer 8 miliónov Američanov.

Vedci tvrdia, že s týmto výskumom nezačínali úplne od nuly. Spoliehali sa na základy z predošlých experimentov. Jedna z existujúcich terapií napríklad zahŕňa vystavenie klienta podnetom, ktoré u neho vyvolávajú strach, v bezpečnej situácii a za prítomnosti terapeuta, aby zistil, že mu nijak neublížia. Napríklad mu ukážu, že nehody síce existujú, ale veľmi pravdepodobne sa mu nič nestane ak nastúpi do výťahu, ktorého sa bojí.

Nová metóda je spojením umelej inteligencie a systémom skenovania mozgu. Túto metódu vedci nazvali dekódovaným neurofeedbackom. Experimentu sa zúčastnilo 17 zdravých dobrovoľníkov bez fóbií. Namiesto toho, aby sa pokúšali liečiť už existujúce fóbie u iných klientov, vytvorili u dobrovoľníkov nový mierny strach, a to tak že im prezentovali obrázky a pri konkrétnom obrázku vždy dostali slabý elektrošok.

Popri tom vedci dobrovoľníkom skenovali mozog a zisťovali ich mentálnu aktivitu, aby boli schopní detailne lokalizovať, odkiaľ presne z mozgu vychádza signál strachu. Pomocou umelej inteligencie zas boli schopní rýchlo a efektívne „prečítať“ túto informáciu strachu. Nasledujúcim cieľom bolo redukovať alebo odstrániť spomienku na strach bez toho, aby dobrovoľníci museli znova vedome strach prežívať. Ukázalo sa však, že mozog dobrovoľníkov stále vykazoval známky strachu napriek tomu, že si to neuvedomovali a práve neboli vystavení strach vyvolávajúcemu podnetu.

Keďže vedci už boli schopní dekódovať signály strachu v mozgu, dali dobrovoľníkom menší finančný obnos, aby sa podvedome spomienka na strach spojila s odmenou. Dobrovoľníkom síce bolo oznámené, že peniaze sú odmenou za ich mozgovú aktivitu, avšak nevedeli za akú. Táto procedúra bola opakovaná tri dni po sebe.

Ako sa realizátori experimentu vyjadrili, v podstate preprogramovali mozog dobrovoľníkov. Vytvorili nové spojenie. Kým predtým pri prezentovaní obrázka pociťovali dobrovoľníci kvôli predošlým elektrošokom strach, teraz si mozog spojil premietnutie daného obrázka s odmenou. Za tieto reakcie je zodpovedná časť mozgu zvaná amygdala, ktorá hrá dôležitú úlohu pri vytváraní pamäťových stôp spojených s emocionálnymi zážitkami. Pri emócii strachu vykazovala amygdala zvýšenú aktivitu. Po preprogramovaní mozgu vedci viac zvýšenú aktivitu nespozorovali v spojení so strachom, ktorý predtým zámerne spôsobili. To znamená, že boli schopní  zredukovať pocit strachu bez toho, aby si ho bol dobrovoľník priamo vedomý.

Napriek tomuto úspechu, výskum bol zatiaľ vykonaný len na malej vzorke a je ešte takpovediac „v plienkach“. Vyžaduje ešte veľa času a úsilia, aby mohol byť uvedený do klinickej psychológie ako plnohodnotná metóda odstraňovania fóbií a zmierňovania symptómov posttraumatickej poruchy. Vedci však veria, že táto metóda má obrovský potenciál, keďže nevyžaduje priame vystavenie klienta podnetu, ktorého sa bojí, napríklad spomínaným výťahom. Taktiež nevyžaduje liečbu pomocou medikamentov, ktoré majú mnoho krát nepríjemné vedľajšie účinky.

Viete si predstaviť, že by vám niekto platil za to, že sa bojíte, a on by vás toho strachu zbavil? Vcelku príjemná predstava. Napriek tomu, že metóda sa ešte len vyvíja, predstavuje nádej pre mnohých ľudí, ktorým rôzne, aj zvláštne, fóbie znepríjemňujú život. Aj keď je strach do istej miery pre život potrebný, ináč by sme sa bezhlavo vrhali do nebezpečných život ohrozujúcich situácií, myslím, že hoc i len o kúsok menej strachu môže ľuďom výrazne pomôcť žiť ich životy kvalitnejšie.

interez.sk (Petra Sušaninová), mashable.com