Ich domovom sú plte, plávajúce drevené domy a oceán. Kmeň Bajau žije pri pobreží Malajzie v juhovýchodnej Ázii a na svete sú jeho príslušníci známi ako jedni z posledných morských nomádov. Okrem toho je o nich známe, že majú výnimočné schopnosti. Konkrétne ich schopnosť potápať sa do veľkých hĺbok a zadržať dych na podstatne dlhší čas ako ostatní obyvatelia našej planéty, bola pre vedcov dlhé roky záhadou. Konečne však prišli na to, odkiaľ tento domorodí kmeň k svojim superschopnostiam prišiel.
Ak vás zaujíma, ako svoje životy vedú bezstarostní ľudia z kmeňa Bajau uprostred exotickej prekrásnej prírody, odporúčame vám náš starší článok. Dnes sa totiž namiesto spôsobu života týchto ľudí pozrieme na to, ako veľmi sa od nás ostatných odlišujú. Len ťažko by sme medzi sebou hľadali človeka, ktorý by dokázal vydržať pod vodou pri lovení potravy tak dlho, ako hociktorý z domorodcov kmeňa Bajau. Odpoveďou prečo je to tak, sa zaoberali aj vedci a ich závery sú pomerne šokujúce.
Ľudia z kmeňa Bajau sa vedia potápať bez akýchkoľvek pomôcok do niekoľko desiatok metrov hlbokých zákutí oceánu. Používajú pritom len vlastný dych a drevené, vlastnými rukami vyrobené „potápačské okuliare“. Z oceánu získavajú potravu a súčasťou ich života je lov v hlbinách vôd už dlhý čas. Dokonca tak dlhý, že sa títo ľudia evolučne v určitých oblastiach vyvinuli celkom odlišne ako zvyšní Homo Sapiens na tejto planéte. A práve v tom tkvie ich superschopnosť.
Vedci pri skúmaní ľudí z kmeňa Bajau prišli na to, že sa ich genetický kód mierne odlišuje od zvyšku planéty. Postupným prirodzeným výberom počas histórie sa určité gény spojené s biologickými procesmi v ich DNA nakoniec zakorenili vo výnimočných zmenách. Výsledkom je výrazne väčšia slezina či extrémne zúženie cievneho systému. Pod vodou tak dokážu vydržať aj 13 minút a to v hĺbkach až 60 metrov.
Eske Willerslev, spoluautor vedeckej štúdie, ktorá skúmala genetické špecifiká kmeňa Bajau uviedol, že slezinu majú títo ľudia o 50% väčšiu ako vy, či on sám. Táto extrémna fyzická odlišnosť morským ľuďom zabezpečuje, že pod vodou vydržia oveľa dlhšie ako ktorýkoľvek iný človek na Zemi. Slezina má totiž tú vlastnosť, že uvoľňuje dodatočné množstvá hemoglobínu do krvného obehu a pokožka a cievy v koži sa stiahnu, aby uvoľnili krv pre zachovanie životne dôležitých funkcií, konkrétne pre srdce a mozog. Jednoducho povedané, čím väčšia slezina, tým väčšia výdrž pod vodou.
So zväčšenou slezinou a jej funkciou súvisí aj druhá superschopnosť kmeňa Bajau. Extrémne zúženie cievneho systému spolu s „výkonnejšou“ slezinou robí z týchto morských ľudí prekrásnu ukážku evolúcie a sily prírody, ktorá sa vždy dokáže prispôsobiť aj tým najnáročnejším podmienkam. Po dôkazoch o získaní génov tolerancie k laktóze po domestifikovaní zvierat či génov, ktoré niektorým etnikám pomáha prežiť v extrémnych nadmorských výškach, nám teda vedci priniesli ďalšiu ukážku toho, akým zaujímavým vývojom Homo Sapiens prechádzal.
TheGuardian
Nahlásiť chybu v článku