Niet sa čo čudovať, žijeme vo svete presýtenom informáciami a mozog nemôže dlhodobo uchovať všetko. Ba práve naopak, pamätáme si len zlomok z toho, čo okolo seba vidíme a počujeme. To však neznamená, že svoju pamäť nemôžeme posilniť. Ako na to?
Ako si posilniť pamäť počas spánku?
Ako informuje portál Medical Express, vedci z Tel Avivu a z Weizmannovho vedeckého inštitútu spojili sily, aby tak vytvorili novú metódu posilňovania pamäti počas spánku. Metóda sa spolieha na spojitosť medzi spomienkou a vôňou, vedci preto spiacim ľuďom aplikovali do jednej nosnej dierky špecifickú vôňu, ktorá mala vyvolať určitú spomienku.
Vďaka tejto metóde môžu vedci lepšie preskúmať spojitosť medzi spánkom a upevňovaním spomienok, čo môže byť mimoriadne užitočné v prípade, ak pacient pri poranení mozgu utrpel amnéziu. Ovplyvňovanie pamäťových schopností môže pomôcť aj pacientom s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD), u ktorých spomienka môže pôsobiť ako spúšťač stresu a úzkosti.
V štúdii publikovanej v odbornom časopise Current Biology sa uvádza, že už dlho je známy fakt, že spomienky, ktoré sme si počas dňa vytvorili, sa upevňujú počas spánku. Informácia, ktorá sa ukladá do dlhodobej pamäti, postupne prechádza z časti mozgu zvanej hipokampus do tzv. neokortexu. Ako presne k tomuto procesu dochádza, to sa vedcom zatiaľ nepodarilo zistiť. Vedci však dokážu proces konsolidácie zámerne podporiť a v tomto prípade vyvolali aktivitu v jednej hemisfére mozgu a následne obe hemisféry pozorovali a porovnávali. Tak sa im podarilo určiť oblasť mozgu, ktorá súvisí s reaktiváciou spomienky.
Vedci môžu pomôcť pacientom s PTSD či poranením mozgu
Podobný postup ukázal, že u pacientov s PTSD dochádza k zvýšenej aktivite v pravej hemisfére mozgu. Ďalší výskum môže pacientom pomôcť, a to tým, že sa počas spánku zabráni reaktivácii traumatizujúcej spomienky a tým pádom sa eliminuje stres, ktorý spomienka vyvoláva. Nová metóda môže byť užitočná aj u pacientov, ktorí utrpeli poranenie mozgu, napríklad následkom porážky.
Prvým krokom vo výskume bolo zistenie, že informácie týkajúce sa ľavej strany tela sa ukladajú v pravej hemisfére mozgu a naopak. Následne vedci aplikovali vôňu ruží a požiadali účastníkov výskumu, aby si zapamätali umiestnenie série slov nachádzajúcej sa na ľavej, prípadne na pravej strane monitora. Potom vedci účastníkov otestovali a nechali ich, aby si na chvíľu v laboratóriu pospali. Počas spánku bola opäť aplikovaná vôňa ruží, avšak len do jednej nosnej dierky. Vďaka tomu boli vedci schopní reaktivovať spomienku uloženú v konkrétnej hemisfére mozgu.
Vedci monitorovali participantov aj za pomoci EEG a ukázalo sa, že aplikácia vône do jednej nosnej dierky spôsobila odlišnosti v mozgovej aktivite v ľavej a v pravej hemisfére. V hemisfére, ktorá bola ovplyvnená vôňou, prebiehalo upevňovanie spomienok intenzívnejšie. Po prebudení boli participanti opäť požiadaní, aby si spomenuli na slová, ktoré predtým videli na monitore. Ukázalo sa, že participanti si oveľa jednoduchšie vybavovali slová uložené v tej hemisfére mozgu, ktorá bola ovplyvnená vôňou.
Medical Express
Nahlásiť chybu v článku