Mesto Wedderburn, kedysi zasiahla zlatá horúčka, no dodnes je obľúbenou destináciou pre výskumníkov. Kedysi na toto miesto dopadol meteorit. Ako uvádza portál Science Alert, roku 1951 zasiahla územie skala o hmotnosti 210 gramov. V novej štúdii mineralóga z Caltechu menom Chi Ma, sa však dozvedáme, že tento minerál je v skutočnosti takzvaný edskotit, teda ide o nezvyčajnú formu, v ktorej sa spája železo a karbid. Nič podobné predtým vedci v prírode neobjavili.
Odkedy bol meteorit v meste Wedderburn identifikovaný ako vesmírny objekt, sa naňho pozeralo už toľko vedcov, že dnes z neho leží vo Viktóriinom múzeu v Austrálii len tretina. Zbytok minerálu bol odoslaný na analýzu, kde sa zistilo, že obsahuje stopy najrôznejších zmesí. Našlo sa tu železo a zlato, ale aj menej zvyčajné minerály ako amacit, schreibersit, taenit a troilit. Po novom na tento zoznam pribúda aj zmieňovaný edskotit.
Nie je edskotit ako edskotit
Edskotit bol pritom pomenovaný na počesť kozmo-chemika a experta cez meteority, Edwarda Scotta, ktorý pôsobí na Univerzite na Havaji. Objav tohto minerálu je pre svet geológie naozaj významný, pretože vedci doposiaľ netušili, že takáto zmes sa v prírode vyskytuje prirodzene. V minulosti už vedci počuli o syntetickej verzii tohto minerálu. Mix železa a karbidu totiž vzniká ako vedľajší produkt pri kováčskych procesoch. Tento objav však dokazuje, že sa edskotit objavil v prírode prirodzene a tak pribudol na zozname prirodzených minerálov.
“Scientists have discovered a new mineral, one never before seen in nature, lodged inside a meteorite found near Wedderburn in central Victoria.
Edscottite! https://t.co/j8tt9xqRDn
— Belinda Barnet (@manjusrii) August 31, 2019
Aj keď geológia nie je niečo, čomu rozumie bežný smrteľník, zoznam prirodzených minerálov je omnoho viac prominentný, ako by ste si mohli myslieť. Geológia totiž eviduje od 500 do 600-tisíc rôznych minerálov, no iba 6-tisíc z nich vzniklo v prírode prirodzene. Teraz sa k nim hrdo môže pridať aj edskotit. Aj keď nie je jasné, ako sa tento minerál dostal na bok austrálskej cesty, planetárny vedec Geoffrey Bonning má teóriu, že ide o zvyšok jadra prastarej planéty, ktorá sa mohla roztrieštiť po náraze s mesiacom alebo počas inej kolosálnej kozmickej nehody.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku