Aj keď kosť, lepšie povedané úlomok či fragment, mal rozmery len niečo vyše centimetra, vedcom pomohol k významnému objavu. Na základe DNA analýzy kosti, vedci objavili, že úlomok  patril hybridovi dvoch predchodcov ľudí. A to neandertálcovi a denisovanovi. 

Skupina ruských archeológov narazila na fragment v sibírskej jaskyni ešte v roku 2012. Kosť bola najnovšie podrobená dôkladnej analýze a zistilo sa, že patrila 13-ročnej dievčine, ktorá na Zemi žila pred 50-tisíc rokmi. Kosť bola ďalej posunutá skupine vedcov do inštitútu Maxa Plancka, kde analyzovali genóm. Výsledky boli šokujúce. Na základe nich dospeli vedci k záveru, že matka dievčaťa bola neandertálskeho pôvodu, zatiaľ čo otec bol Denisovan. Denisovania sú poddruh rodu Homo, blízky neandertálcom, aj keď ide o iný vývinový druh človeka.

If you want to 3D print Denny, the bone that gave us the genome of the daughter of a Denisovan and a Neanderthal, you can go here for the file, and CT data! @Katerina__Douka @PalaeoTwit https://t.co/JZm294aKZB pic.twitter.com/EcTNZQ2SNY

— Prof Tom Higham (@tommyhigham) August 23, 2018

Neandertálci aj denisovania obývali Euráziu tisíce rokov, kým boli asi 40-tisíc rokov dozadu, nahradení moderným typom človeka. Neandertálci obývali predovšetkým západnú časť kontinentu, kým denisovania tú východnú.

Objav samotných denisovanov je tiež pomerne novým. V roku 2010 objavili vedci nezvyčajnú kosť v Denisovej jaskyni na Sibíri. Tak ako neandertálci, tak aj denisovania sú najbližšími príbuznými dnešného moderného človeka.

„Z predchádzajúcich štúdií sme vedeli, že neandertálci a denisovania museli príležitostne mať deti spoločne,“ uviedla vo vyhlásení Viviane Slon, výskumná pracovníčka z inštitútu Maxa Plancka. „Nikdy som si však nemyslela, že budeme mať to šťastie, že nájdeme skutočné potomstvo oboch skupín.“ 

„Neandertálci a denisovania nemuseli mať veľa príležitostí na stretnutie,“ povedal Svante Pääbo, riaditeľ oddelenia evolučnej genetiky v inštitúte Maxa Plancka a hlavný autor štúdie. „Ale keď k tomu prišlo, radi sa spolu stretli a množili sa medzi sebou a to oveľa viac, ako sme si predtým mysleli.“

Objav tohto 50-tisíc rokov starého hybrida nám prináša nielen nové poznatky o našich evolučných predkoch, ale pomáha nám tiež pochopiť, ako sa vôbec formoval dnešný moderný človek.

Pozri aj: Tento kmeň má DNA, ktoré nemá žiadny iný predchodca človeka. Vedci skúmajú ich pôvod, ktorý je jednoducho neznámy