Nález vedcov zo spoločnosti NASA by mohol vylepšiť dnešné technológie, ktoré svet využíva na predpoveď počasia či rádiovú komunikáciu. O správe napísal portál Science Alert.
Zvláštny úkaz zachytili vedci zo spoločnosti NASA v zemskej ionosfére (ionizovaná časť zemskej atmosféry s magnetickým poľom, poz. redaktora).
Úkaz sa im podarilo rozoznať pomocou zobrazovacieho prístroja GOLD (Global-scale Observations of the Limb and Disk), ktorý sa používa na detailné sledovanie ionosféry.
Hoci podobné tvary už predtým vedci zachytili, prostredníctvom zariadenia boli schopní rozoznať a detailne pozorovať doteraz slabo viditeľné štruktúry. Doteraz najlepšie pozorovateľné úkazy prirovnáva NASA k akejsi neviditeľnej „písmenkovej polievke“ priamo nad našimi hlavami.
Výskum vedci uverejnili v časopise Journal of Geofyzical Research: Space Physics.
Plazmové písmenká X a C
Do dnešného dňa sme vedeli o tom, že ionosféra sa cez deň nabíja elektrinou. Slnečné svetlo v tejto vrstve vytvára plazmové pásy nabitých častíc. Tieto pásy, ovplyvňované magnetickým poľom Zeme, vytvárajú zvláštne tvary.
Podľa predchádzajúcich štúdií sme vedeli, že plazma sa môže spojiť do hrebeňov v tvare X pod vplyvom solárnych búrok. Vytvoriť ju mohli aj veľké sopečné erupcie. Doteraz však nebolo jasné, či sa hrebene dokážu spájať inak, ako pod „vplyvom geomagneticky rušných podmienok“.
Vďaka presnejším údajom sme však zistili, že zvláštne tvary môžu vzniknúť aj počas takzvaných „období pokoja“. To naznačuje, že za vznikom môžu stáť aj lokálne faktory, akými sú napríklad víchrice, tornáda a iné procesy.
Vedcov zmiatol hlavne objav dvoch formácií v tvare normálneho a obráteného písmena C. Tieto tvary boli prekvapivo blízko, len 634 kilometrov od seba.
„Takú blízku vzdialenosť dvoch plazmických bublín v obrátenom tvare sme nikdy predtým nevideli,“ hovorí o náleze fyzik Deepak Karan.
To je podľa vedcov ďalší dôkaz, že vznik bublín ovplyvňujú lokálne faktory v nižších vrstvách atmosféry. Zvláštny tvar budú naďalej skúmať a zisťovať, čo presne ich v ionosfére vytvára.
Sledovanie plazmy v atmosfére má výrazný vplyv na to, ako môžeme zefektívniť napríklad GPS, rádiovú komunikáciu, či predpoveď počasia. Vďaka presnejším dátam z ionosféry sme schopní prispôsobiť technológie atmosférickým procesom a zlepšiť komunikačnú a navigačnú infraštruktúru.
„Skutočnosť, že máme veľmi odlišné tvary bublín, ktoré sú blízko seba, nám hovorí, že dynamika atmosféry je zložitejšia, než sme očakávali,“ uzatvára astrofyzik Jeffrey Klenzing z Goddard Space Flight Center NASA.
Nahlásiť chybu v článku