To, ako vnímame smrť, závisí od mnohých faktorov. Niekto smrť vníma ako ukončenie jednej etapy a začiatok inej. Veda vníma smrť ako proces, v rámci ktorého orgány prestávajú pracovať a organizmus časom pominie. Zdá sa ale, že nový objav môže definíciu smrti prepísať.

Tretie štádium

Ako informuje Mail Online, iste ste už aspoň počuli o filme či knihe Frankenstein, kde mŕtvy opäť ožíva a existuje niekde na hrane medzi životom a smrťou. Aj keď knižná postava je výplodom fantázie, vedcom sa skutočne podarilo objaviť akési tretie štádium medzi životom a smrťou. Ide o stav, kedy bunky mŕtveho organizmu fungujú aj po jeho smrti.

Biológovia v štúdii publikovanej v časopise Physiology vysvetľujú, že po smrti organizmu získavajú bunky schopnosti, ktoré predtým nemali. Ak ďalšie experimenty s bunkami z mŕtvych zvierat (ale aj ľudí) potvrdia, že naozaj existuje tretie štádium, mohlo by to zmeniť definíciu toho, čo vnímame ako legálnu smrť.

Život a smrť vnímame väčšinou ako protiklady. Vznik nových mnohobunkových foriem života z buniek mŕtveho organizmu však predstavuje „tretie štádium“, ktoré prekračuje tradičné hranice života a smrti. „Niektoré bunky (ak dostanú živiny, kyslík alebo biochemické podnety) majú schopnosť premeniť sa po smrti na viacbunkové organizmy s novými funkciami,“ vysvetľujú odborníci.

Definícia smrti sa môže zmeniť

V roku 2021 výskumníci v USA zistili, že kožné bunky z mŕtvych žiab sa dokázali prispôsobiť v Petriho miske v laboratóriu a spontánne sa reorganizovať na viacbunkové organizmy nazývané xenoboty. Tie sa správali nad rámec svojich pôvodných biologických úloh. Pomocou drobných vláskovitých štruktúr sa dokonca dokázali pohybovať.

Ďalší tím vedcov tiež zistil, že ľudské pľúcne bunky sa dokážu zostaviť do miniatúrnych mnohobunkových organizmov, ktoré sa môžu pohybovať. Organizmom dali pomenovanie antroboti. Okrem toho, že sa dokážu pohybovať, sú tiež schopné naprávať poškodené nervové zakončenia vo svojom okolí. Zatiaľ však nie je celkom jasné, ako vlastne bunky v treťom štádiu fungujú.

To, či sa schopnosti buniek po smrti organizmu prejavia, závisí od viacerých faktorov vrátane podmienok prostredia (napríklad teploty) a dostupnosti zdrojov energie. Dôležitý je aj vek a celkový zdravotný stav organizmu pred smrťou. „Tento výskum má potenciál zmeniť regeneratívnu medicínu, nanovo definovať legálnu smrť a poskytnúť nové poznatky o fyziologických hraniciach života, podobne ako výskumy v oblasti embryogenézy,“ uzatvárajú odborníci.

Pozri aj:

Cicavce dokážu dýchať cez konečník. Rozdali „prestížne“ antinobelovky, ocenenia získali tieto bizarné výskumy