Hoci bolo v minulosti fajčenie tabaku už dobre známou záležitosťou, balené cigarety sa začali predávať až v polovici 19. storočia v New Yorku. V roku 1880 si James A. Bosack patentoval stroj na výrobu cigariet a spustil tak „cigaretovú“ revolúciu. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, koľko cigaretových ohorkov skončí denne v lepšom prípade v koši a v tom horšom na zemi? Austrálski vedci prišli s riešením, čo urobiť s miliardami ohorkov, ktoré sa každoročne vyhadzujú.

Vedci z austrálskej univerzity RMIT hovoria, že špeciálne pálené ílové tehly môžu byť vyrábané práve z ohorkov cigariet a dokážu tak nielen šetriť energiu, ale aj pomôcť vyriešiť globálny problém hromadenia odpadu. Cigaretové filtre majú zlú biologickú odbúrateľnosť a trvá niekoľko desiatok rokov, kým sa v prírode rozložia. Navyše obsahujú ťažké kovy, ako je napríklad arzén, chróm, nikel a kadmium, pričom sa tieto látky postupne dostávajú do pôd a vôd a tým pádom aj naspäť k nám.

„Sníval som mnoho rokov o tom, že nájdeme udržateľnú a praktickú metódu, ako cigaretové ohorky využiť tak, aby sme predišli znečisťovaniu,“ hovorí docent RMIT, Abbas Mohajerani. 

Ročne sa vyrobí cca 6 triliónov cigariet, čo má za následok vznik približne 1,2 miliónov ton odpadu, ktorý je tvorený ohorkami. V roku 2025 je predpoklad, že sa tieto údaje zvýšia o 50%, a to najmä v dôsledku rastu svetovej populácie. Čo sa týka Austrálie, ľudia tu vyfajčia 25 až 30 miliárd filtrovaných cigariet ročne. Z toho sa až 7 miliárd stane odpadom.

Abbas Mohajerani so svojim výskumným tímom svoje výsledky prezentovali nasledovne: už 1% obsahu ohorku cigarety dokáže znížiť energiu potrebnú na vypálenie tehly, a to až o 58%. Špeciálne vypaľované ílové tehly, ktorých súčasťou sú cigaretové ohorky, sú navyše ľahšie a majú lepšie izolačné vlastnosti. To znamená, že náklady na vykurovanie, ochladzovanie a izoláciu domácností by sa výrazne znížili.

Abbas Mohajerani verí, že jeho metóda by mohla mať obrovský a hlavne pozitívny vplyv na problémy globálneho znečistenia. Začlenenie cigaretových ohorkov do výroby tehál môže znížiť celkové množstvo odpadu. Navyše sa nemusíme báť žiadnej kontaminácie pôdy a vôd. Ako však účinne ohorky zhromažďovať a „zbierať“, je zatiaľ nejasné. Aj keď je nejaká masová výroba takýchto tehál stále v nedohľade, Mohajerani a jeho tím vymysleli vcelku kreatívne riešenie tohto večného ľudského problému a zlozvyku.

Niekoľko miliónov ton odpadu pribudne na zemský povrch každý deň. Ak chceme našu planétu udržať, skôr či neskôr bude potrebné vymyslieť viac takýchto recyklačných metód, kde budeme odpad vedieť zhodnocovať a premieňať ho na niečo úplne iné. Viete si predstaviť, že by ste bývali v dome, ktorý je postavený práve z takýchto tehál?

zdroj: interez.sk (Lucia M.), sciencealert.com