Mikroorganizmy sú oveľa šikovnejšie, ako si mnohí z nás uvedomujú. Dokážu sa prispôsobiť aj tým najextrémnejším podmienkam. Dôkazom sú superodolné baktérie, ktoré ohrozujú pacientov v nemocniciach. Vedcom však robí vrásky na čele nová hrozba – kvasinka, ktorá je odolná voči akýmkoľvek dostupným liekom.
Kvasinka nereaguje na žiadne lieky
Ako informuje portál IFLScience, vedcom sa na odľahlom ostrove podarilo objaviť kvasinku, ktorá môže predstavovať globálnu hrozbu. Kvasinka známa ako Candida auris bola prvýkrát identifikovaná ešte v roku 2009 v Japonsku, keď ju izolovali z ušného kanála 70-ročnej ženy v geriatrickej nemocnici, píšu Zdravotnícke listy. Ako však informuje CDC, kvasinku sa odvtedy podarilo nájsť už aj v niektorých častiach Európy, Ameriky a Ázie.
Problém predstavuje fakt, že kvasinka nereaguje na žiadnu bežne využívanú liečbu. Okrem toho, kvasinku je pomerne náročné identifikovať, následkom čoho ostáva v tele hostiteľa nespozorovaná aj niekoľko mesiacov. Ťažkosti spôsobuje aj nesprávna identifikácia, ktorá môže zapríčiniť, že sa kvasinková infekcia rýchlo rozšíri po nemocnici.
Vedci na čele s mykologičkou Anuradha Chowdhary odobrali a analyzovali niekoľko vzoriek z piesku, z pôdy a z vody v oblasti Andamanských ostrovov. Ukázalo sa, že kvasinka prežije dokonca aj v slanom močiarnom prostredí. Vrásky na čele spôsobuje vedcom najmä fakt, že aj vo veľkej časti vzoriek odobratých z pláže sa nachádzali kvasinky, ktoré nebolo možné vyhubiť za pomoci bežne dostupných metód.
Dlhodobo prežije aj bez hostiteľa
Ako píše portál Eurekalert, kvasinka sa vyskytuje najmä v klinickom prostredí a môže vytvárať kolónie na ľudskej pokožke. Štúdia vykonaná na vzorkách z Andamanských ostrovov je však prvá, ktorá je jasným dôkazom toho, že C. auris prežije aj mimo nemocničného prostredia, píše portál mBio. To znamená, že kvasinka je mimoriadne odolná a dokáže prežiť aj bez ľudského hostiteľa.
Výskum kvasiniek C. albicans ukazuje, že kvasinky prežijú bez hostiteľa dlhodobo. V predošlých hypotézach odborníci tvrdili, že prirodzeným prostredím kvasiniek sú mokrade, kde žili ukryté pred zrakom človeka. Do nemocničného prostredia sa zrejme dostali následkom klimatických zmien, ktoré ich prinútili zvyknúť si na vyššie teploty. Vďaka tomu sa naučili prežiť aj v tele ľudského či zvieracieho hostiteľa.
Fakt, že c. auris nežije len v tele človeka, by mal podnietiť množstvo ďalších výskumov. Keď sa totiž podarí získať čo najviac informácií o súčasnom stave, bude ľahšie predvídať správanie sa kvasiniek v budúcnosti.
Nahlásiť chybu v článku