Ešte pred niekoľkými rokmi sme poznali iba štyri základné chute – sladkú, slanú, kyslú a horkú. Potom k ním pribudla piata chuť – umami, ktorá reaguje na chuť mäsa. Teraz to ale vyzerá tak, že týchto 5 základných chutí doplní ďalšia. Novoobjavená chuť tentoraz reaguje na chuť vody, avšak ani vedci jej zatiaľ úplne nerozumejú. 

Už Aristoteles v 4. storočí pred našim letopočtom tvrdil, že voda nemá žiadnu chuť. Tento staroveký poznatok o životodarnej tekutine prežil tisícročia a ani v súčasnej dobe nenájdeme veľa odporcov tohto tvrdenia. Avšak biológovia vedia, že to nie je úplne tak. Už dlhšie sa vie, že napríklad hmyz, ale aj obojživelníky majú nervové bunky, ktoré dokážu vodu vycítiť. A všetko nasvedčuje tomu, že zmysel cítenia vody existuje aj u cicavcov.

Vedci vedia, že oblasť mozgu – hypotalamus, oznamuje telu potrebu pitia a signalizuje aj to, že vody je v organizme už dostatok. Avšak mozog musí odniekiaľ túto informáciu o požití vody dostať. Vedci preto hľadali miesto, ktoré túto informáciu mozgu poskytuje. Z horúcich kandidátov – ústa, jazyk, žalúdok či črevo vedci prišli na to, že túto informáciu mozgu najpravdepodobnejšie poskytuje práve jazyk. Vyzerá to teda tak, že jazyk má zmysel, ktorý dokáže identifikovať vodu.

Aby vedci zistili, že za všetkým stojí jazyk, geneticky upravili myši tak, že im vypínali rôzne chute. Potom im ponúkli na pitie vodu a syntetický silikónový olej, ktorý je číry a bez chuti. Myši, ktoré mali vypnutý senzor na kyslú chuť, si vyberali vodu dlhšie ako ostatné, čo naznačuje, že bunky citlivé na kyslosť môžu reagovať aj na vodu.

Vedci sa preto zamerali na kyslú chuť a myši ďalej upravili tak, aby bunky citlivé na kyslú chuť reagovali na svetlo. Prúd vody nahradili modrým svetlom a sledovali, čo sa bude diať. Myši s preprogramovanými bunkami na toto svetlo reagovali tak, že začali svetlo „piť“. Niektoré myši olízali trubičku so svetlom až 2000 krát po dobu 10 minút. Myši si pritom neuvedomili, že to, čo olizujú nie je voda, ale iba klam. To podporuje hypotézu vedcov, že jazyk dokáže detegovať chuť vody.

Vedci ale stále nevedia, prečo práve bunky reagujúce na kyslú chuť reagujú aj na vodu. Vedci uvažujú, že voda zmýva kyslo-slaný hlienový povlak z jazyka a tým sa poskytuje mozgu infomácia o požívaní vody. Existujú ale aj ďalšie hypotézy, ktoré hovoria o tom, že je voda zaznamenávaná kvôli zmene tlaku a rozdielnej teplote. To všetko bude predmetom ďalších výskumov. Kým vedci ale jednoznačne neprídu na to, ako jazyk či telo reaguje na vodu, zatiaľ je existencia šiestej chute iba v teoretickej rovine.

Pozri aj: 10 exotických pochúťok, ktoré je lepšie radšej neskúšať, lebo to môže byť vaše posledné jedlo

sciencemag.org