Ak ste vyšší ako napríklad vaši starí, či prastarí rodičia, a pravdepodobne vyšší naozaj ste, máte v mozgu receptor, ktorému za to môžete poďakovať.
Stále vyššia a vyššia populácia je niečo, čo vedcov udivovalo a hľadalo dôvody, prečo sa tak deje. Svoje zistenia uviedli v časopise Nature a konečne popisujú mechanizmus, ktorý stojí za všeobecným nárastom výšky ľudstva za posledné storočie.
Sme vyšší ako naši predkovia
Ak by ste sa teoreticky preniesli v čase o 100 rokov do minulosti, s veľkou pravdepodobnosťou by ste boli vyšší ako ľudia okolo. V prípade priemerného Európana, ako uvádza portál IFL Science, je súčasný človek o 15 centimetrov vyšší, v prípade Američana je to o 10 centimetrov ako ich predkovia spred jedného storočia.
Jedným z dôvodov takéhoto veľkého nárastu môže byť v minulosti zlá životospráva, časté fajčenie, zvýšená konzumácia alkoholu, podvýživa a tiež horšia lekárska dostupnosť. Aj keď toto všetko objektívne vplýva na výšku, a iste, súčasný prístup k dostatočnému množstvu kvalitného jedla robí populáciu vyššou, je tu ešte jedna významná vec.
Kľúčom je receptor MC3R. Ten sa nachádza v hypotalame, časti mozgu, ktorý reguluje hormóny a procesy v tele. A dobrá výživa v kombinácii s funkčnosťou tohto receptoru súvisí s nárastom výšky.
„Receptor povie telu, máme veľa jedla, je výživné, takže môžeš rýchlejšie rásť, mať skôr pubertu a môžeš mať skôr deti,“ povedal pre BBC hlavný autor štúdie, profesor Stephen O’Rahilly.
Mutácie znižujú výšku
Vedci na skúmanie použili rozsiahlu databázu UK Biobank, v ktorej sú zhromaždené genetické a zdravotné informácie od viac ako pol milióna dobrovoľníkov. Tím prehľadával dáta a hľadal ľudí s mutáciami, ktoré by zasahovali do správneho fungovania receptora MC3R. Tých niekoľko tisíc ľudí, čo objavili, mali niečo spoločné: boli v priemere nižší a do obdobia puberty vstúpili neskôr ako bežná populácia.
„Toto je vzrušujúce obdobie pre genetiku,“ uviedol jeden z hlavných autorov štúdie John Perry v tlačovej správe. Analýzou genetických sekvencií veľkého počtu účastníkov výskumu teraz môžeme pochopiť základné biologické procesy, ktoré boli doteraz nepolapiteľné.
Jedna osoba objavená v údajoch mala až dve mutácie vo svojich génoch, ktoré zasahovali do receptora MC3R. Výsledkom bolo, že puberta u nej nastúpila vo veku 20 rokov a vedci tiež uviedli, že bola výrazne nízka.
„Mozog dokáže vnímať živiny a interpretovať ich tak, aby podvedome ovplyvňoval náš rast a sexuálny vývin,“ vysvetľuje O’Rahilly a pokračuje: “ Identifikácia dráhy v mozgu, ktorá súvisí s výživou a s rastom a pubertou, vysvetľuje globálny fenomén rastúcej výšky a klesajúceho veku v puberte.“
Prínos do budúcnosti
Tento objav má okamžitý prínos pre verejné zdravie, vysvetľujú autori a najmä pre deti s oneskoreným rastom. Dôsledky sa neobmedzujú len na vývin dieťaťa a zistenia poukazujú aj potenciálnu terapiu pre ľudí trpiacich chronickými chorobami.
Podľa vedcov by mal teraz výskum smerovať k hľadaniu lieku, ktorý selektívne aktivuje receptor MC3R a môže sa tak zlepšovať fyzický stav u ľudí s chronickými ochoreniami týkajúcich sa vývinu.
Nahlásiť chybu v článku