Nanešťastie, tento dopad je viac negatívny, ako pozitívny. Zelene ubúda a ohrozených druhov zvierat pribúda každým rokom. Zoológovia tvrdia, že ľudská činnosť dokonca zmenila aj smer evolúcie. Akým spôsobom?
Kanadská zoologička Sarah Otto hovorí, že situácia je vskutku alarmujúca. Rýchlosť, akou sa živé a neživé súčasti prírody menia dnes, je príliš rýchla a odborníci tvrdia, že toto tempo sa bude zrýchľovať ešte viac. Otto tvrdí, že 90 percent druhov živých tvorov, ktoré kedy na Zemi žili, postihol rovnaký osud, ako vtáka dronta nelietavého – jednoducho vyhynuli.
Doteraz zmeny nastávali pomaly a postupne, v poslednom storočí však došlo k zrýchleniu. Pred 100 rokmi nás na svete žilo len 1,8 miliardy, dnes toto číslo siaha takmer k 8 miliardám, pričom každý rok sa populácia rozrastie približne o jedno percento. Viac ľudí znamená viac priestoru potrebného pre život a viac hladných úst, následkom čoho je zasahovanie do prírody vo vyššej miere, ako kedykoľvek predtým.
Teraz stačí jediný ľudský život na to, aby sa živočíšny druh stal ohrozeným a vyhynul. Len za posledných niekoľko rokov sme znížili pH oceánov, zvýšili sme teplotu v atmosféra takmer o 1°C a obrali sme zem o 8 percent zásob uhlíka. Zoológovia dodávajú, že k evolučným zmenám dochádza čoraz rýchlejším tempom nie len v rámci druhov, ale aj medzi druhmi. Niektoré zmeny spôsobuje človek zámerne, a to zasahovaním do genetiky za účelom šľachtenia, kým k iným zmenám dochádza náhodne.
Stačí, že človek zmení spôsob, akým obrába pôdu na svojom poli a zasiahne tým celý ekosystém. Ovplyvní mikróby v pôde, spôsob, akým porastú rastliny a tým aj živočíchy, ktoré žijú v okolí a rastlinami sa kŕmia. To môže viesť k zmene morfológie druhov, ale môže to zásadne ovplyvniť aj to, či druh vyhynie alebo prežije. Vezmime si napríklad lastovičky bralové. Tie, ktoré žijú v blízkosti ciest, majú kratšie krídla, pretože tým, ktoré mali dlhšie krídla, sa ťažšie manévrovalo medzi vozidlami a neraz skončili pod ich kolesami.
Významným zásahom do prírody je aj premiestňovanie druhov zvierat i rastlín za hranice, kde sa doteraz bežne vyskytovali. Človek búra prirodzené bariéry a príroda si nájde spôsob, ako sa prispôsobiť, vplyv človeka je však v tomto prípade desivý. Odborníci tvrdia, že situácia nie je optimistická, niektoré odhady dokonca tvrdia, že aj keby človek prestal do prírody zasahovať, trvalo by milióny rokov, kým by sa všetko vrátilo do pôvodného stavu.
Ľudia však prispeli aj k tomu, že počet druhov sa zvýšil. Či už tým, že populácie istých druhov boli rozdelené do odlišných prostredí a boli nútené prispôsobiť sa, či tým, že si človek zabral časť ich prirodzeného prostredia pre seba.
Otázka znie, či je možné nastoliť istú rovnováhu, alebo sa ženieme do neodvrátiteľnej záhuby. Problém je ten, že to odborníci nevedia a odhadov sa boja.
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku