Svet stále rastie, rozširuje sa a prírody je čoraz menej a menej. Ľudia tak často trávia svoj čas zatvorení v budovách namiesto toho, aby vyrazili niekam do prírody. A práve to je vážny problém dnešnej doby.
Jedna z prvých epidemiologických štúdií, ktoré dokazujú súvislosť medzi menším kontaktom s prírodou v detstve a duševným zdravím v dospelosti, nedávno priniesla odpovede, ktoré však ľudí moc nepotešia. Výsledky hovorili jasne. Skúsenosti z detstva sú spojené s pocitmi nervozity a depresie v dospelosti, čo znamená, že žiaden alebo veľmi krátky pobyt v prírode počas dospievania má veľmi zlý dopad na človeka.
Výskumníci z Barcelona Institute for Global Health zozbierali údaje od takmer 3 600 osôb zo štyroch rôznych európskych krajín na to, aby mohli dôjsť k svojim záverom. Koordinátorka štúdie, Wilma Zijlema, tak poukazuje na dôležitosť zelených a modrých priestorov (pôda a voda) a to nielen kvôli správnemu postoju k hodnotám prírody alebo takisto aj pre zdravý psychický stav v dospelosti.
Výsledky tejto štúdie potvrdzujú aj ďalšie, ako napríklad štúdia v Dánsku, ktorá zistila, že ľudia, ktorí žijú v oblastiach s nižším percentom zelene majú vyššie riziko psychických porúch v dospelosti. Ďalšia štúdia, ktorá bola vykonaná v Spojených štátoch našla takisto spojenie medzi prírodou, detstvom a nižším rizikom symptómov depresie v dospelosti. Dokonca štúdia, ktorá bola publikovaná minulý rok a napísal ju jeden z výskumníkov, ktorý pracoval aj na najnovšej štúdii zistil, že ak dieťa žije na mieste, kde je obklopené prírodou, súvisí tento stav aj so štrukturálnymi zmenami v mozgu vyvíjajúceho sa dieťaťa.
„Je to len druh hypotézy,“ vyjadril sa pre Inverse Mark Nieuwenhujsen, ktorý štúdiu vykonal. „Myslím si, že dôvodom je najmä to, že naše mozgy sú stále spojené so spôsobom života, ktorý ľudia žili niekedy v minulosti na savanách alebo v džungliach. Je to totižto len niekoľko posledných stoviek rokov, odkedy sme sa presťahovali do miest. Naše mozgy na to nie sú úplne prispôsobené a vytvárajú určitý druh stresu.“
Najnovšia štúdia, ktorú vykonali výskumníci z Barcelony fungovala úplne bežne, ako aj väčšina iných štúdií. Jej účastníci odpovedali na otázky týkajúce sa detstva, ako napríklad to, či sa hrávali v parku alebo trávili čas niekde v prírode. Takisto boli účastníci požiadaní, aby si počas nasledujúceho mesiaca vykonali psychologický test určujúci pocit nervozity, depresie a únavy.
Výsledky potvrdili to, čo výskumníci očakávali. Účastníci, ktorí mali výsledky v testoch duševného zdravia nižšie, mali v detstve menej kontaktu s prírodou. Výsledky dokonca neovplyvnil ani fakt, že ako dospelí trávili v prírode omnoho viac času. Navyše, väčšina týchto účastníkov nekládla veľký význam prírode.
Samozrejme, tento výskum je celkom obmedzený a nemusí priniesť stopercentné výsledky. Ako sami výskumníci potvrdili, niektorí účastníci mohli byť zaujatí alebo si nemuseli presne pamätať všetko zo svojho detstva.
Inak povedané, existujú presvedčivé dôkazy o tom, že spôsob, akým žijeme, nie je pre nás úplne najlepší. Parky, zelené plochy či nejaké iné riešenia, ktoré by dostali prírodu do umelo vytvorených miest, sú pre duševné zdravie budúcich generácií veľmi potrebné. V súčasnej dobe žije totižto až 73% Európanov v mestských oblastiach. Odhaduje sa, že do roku 2050 to bude až 80%. Toto číslo je dostatočne alarmujúce na to, aby sa začalo niečo diať.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku