Dejiny ľudstva sú popretkávané menami spisovateľov, maliarov či skladateľov, ktorých okrem výnimočnej inteligencie a kreativity spájalo ešte niečo – podozrenie z prítomnosti duševnej poruchy. Na mená ako Van Gogh, Beethoven či Hemingway nezabudneme nikdy, no ak by boli títo umelci ešte dnes nažive, s najväčšou pravdepodobnosťou by museli užívať farmaceutiká na „regulovanie“ svojich nálad.

Ak by sme sa histórii umelcov venovali podrobne, podobných prípadov by sme našli veľmi veľa. V minulosti však boli títo géniovia doby označení len za „excentrické osobnosti“, ktoré síce mali bizarné správanie, no ich prínos pre spoločnosť bol taký veľký, že nikto sa nezaoberal snahou o určenie ich diagnóz.

Dnes by však boli tí istí ľudia vnímaní a klasifikovaní ako pacienti trpiaci bipolárnou afektívnou poruchou, teda chronickým duševným ochorením sprevádzaným extrémnymi zmenami nálad, so striedaním epizódy euforickej mánie a hlbokej depresie niekoľkokrát do mesiaca či do roka.

Spojitosť nadmernej inteligencie a kreativity a väčšej náchylnosti k duševným poruchám sa skúma dodnes. O túto tému sa zaujíma aj výskumník Daniel Smith z Glasgowskej univerzity, ktorý tvrdí, že takáto spojitosť skutočne existuje. Tvrdí, že viaceré psychické ochorenia (vrátane bipolárnej afektívnej poruchy) sú cenou, ktorú musia ľudia zaplatiť za vlastnosti ako inteligencia, tvorivosť, či výnimočný dar reči.

Práve bipolárna afektívna porucha je duševným ochorením, ktoré postihuje nadmerne inteligentných a kreatívnych ľudí najčastejšie. V priebehu ochorenia sa striedajú tri fázy, a to depresívna, manická a hypomanická. Práve hypomanická epizóda je psychickým stavom, pre ktorý je charakteristická euforická, povznesená, no predovšetkým vysoko kreatívna nálada.

Aby sme však prešli ku konkrétnym výskumom, jeden veľmi zaujímavý prebehol na 2000 respondentoch, ktorými boli deti vo veku 8 rokov. Výskumníci im zmerali hodnoty IQ. Rovnaké meranie zopakovali o 15 rokov neskôr, teda keď mali respondenti 22 – 23 rokov. U niektorých z nich sa medzičasom buď vyvinula bipolárna afektívna porucha, alebo už začínali prejavovať manické alebo depresívne známky správania sa. Prekvapujúcim zistením bolo, že to boli práve ľudia, ktorým boli pred 15 rokmi namerané najvyššie hodnoty IQ.

Aj ďalšia štúdia potvrdzuje prepojenie medzi kreativitou a bipolárnou afektívnou poruchou. Aby výskumníci zistili, konkrétne ktoré gény určujú genetickú predispozíciu pre vznik bipolárnej afektívnej poruchy a schizofrénie, odobrali a preskúmali vzorku DNA viac ako 86 000 ľuďom. Pri odbere DNA zároveň zaznamenávali, či sa jedinec venuje niektorej z tvorivých a kreatívnych činností – napr. písaniu, hudbe, tancu či herectvu. Po dôkladnej analýze dát zistili, že pri kreatívnych ľuďoch je pravdepodobnosť výskytu génov spojených so vznikom schizofrénie alebo bipolárnej afektívnej poruchy vyššia až o neuveriteľných 25%.

 Robert A. Power z Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurovedy z King’s College London dodáva, že zistenia jeho tímu potvrdzujú, že kreatívni ľudia majú genetickú predispozíciu, ktorá ovplyvňuje ich odlišné zmýšľanie. To v kombinácii s inými škodlivými biologickými alebo environmentálnymi faktormi môže viesť k vývinu duševných ochorení.

Pozri aj: 10 TÝCH NAJHORŠÍCH PSYCHICKÝCH A DUŠEVNÝCH PORÚCH, KTORÝMI TRPIA ĽUDSKÉ DUŠE

psych.sk (Henrieta Balázsová), themindsjournal