Tú profesijnú, kde pracuje ako letecká technička pre jednu z európskych leteckých spoločností, a tú voľnočasovú, na ktorej stúpa k vrcholom ako vášnivá horolezkyňa a ľadolezkyňa. Napriek náročnej práci vždy hľadá spôsob, ako si splniť svoje sny, a jedným z nich bol výstup na Ama Dablam – ikonický vrchol Himalájí. Pri jeho realizácii jej nesmierne pomohla aj podpora spoločnosti Ryba Žilina, ktorej je za to vďačná.
„Horolezectvo patrí do môjho života od detstva. Už ako dvanásťročná som s rodinou liezla po ferratách v Dolomitoch. No až keď som začala pracovať, hory ma začali volať naozaj silno. Letá vyzerali tak, že mi skončila 12-hodinová zmena na letisku a až do tmy som bola na skalách,“ spomína. Je živým dôkazom toho, že sny sa plnia, keď ich človek kombinuje s vášňou, vytrvalosťou a pokorou.
Himaláje: veľká výzva aj obrovská investícia
Sen o Ama Dablam sa zdal byť vzdialený. „Mala som technické skúsenosti, ale rešpekt z extrémnej nadmorskej výšky bol silnejší,“ priznáva. Prelom prišiel, keď videla fotku bulharskej horolezkyne, ako si pred výstupom robí mejkap. „Bolo to také úprimné a veselé, že som si povedala: Idem do toho aj ja!“
Predchádzajúca skúsenosť na Mont Blancu v roku 2023 jej pomohla otestovať, ako jej telo reaguje na vysokú nadmorskú výšku. Už pri zostupe vedela, že expedícia do Himalájí je ďalším krokom. Príprava trvala dlhé mesiace, no hlavnou otázkou ostávala finančná stránka. „Expedícia stála toľko, ako nové menšie auto. Dva roky som na ňu šetrila, obmedzila všetky výdavky, no stále to nestačilo. Našťastie ma na mojej ceste finančne podporila spoločnosť Ryba Žilina, za čo som im nesmierne vďačná.“
Dva týždne v horách
Zuzka strávila v Himalájach viac ako dva týždne. „Bola som perfektne pripravená a aklimatizovaná. Samotné lezenie na Ama Dablam bolo najkrajším v mojom živote – výhľady, skaly, ten pocit, že som na správnom mieste. Chcela som vidieť, čo je za ďalšou zákrutou.“
Jedlo bolo kapitola sama o sebe. „Väčšina horolezcov stráca chuť do jedla, ale ja nie,“ smeje sa. „Mala som ultraľahké sušené jedlo, ale stále som myslela na jedno – tresku s čerstvým rožkom. V batohu som mala prázdny téglik mojej obľúbenej Tresky Cottage Exklusiv a vždy, keď som ho videla, predstavovala som si tú chuť. Prvé, čo som si dala po návrate na Slovensko, bola práve žilinská treska,“ spomína s úsmevom.
Rozhodnutie, ktoré jej zachránilo život
Zuzka mala všetky predpoklady cestu úspešne dokončiť – silu, vytrvalosť, odhodlanie. No tesne pod vrcholom prišlo najťažšie rozhodnutie. „Mala som dve možnosti: pokračovať a riskovať pád lavíny, alebo sa otočiť do bezpečia. Vybrala som si druhú možnosť.“
Expedícia bola náročná aj kvôli neskúsenému lezeckému partnerovi, čo jej len potvrdilo dôležitosť výberu správneho tímu. Aj keď vrchol ostal nedosiahnutý, Zuzka svoje rozhodnutie neľutuje. „Prešla som si výstup v hlave tisíckrát. A zakaždým prídem k rovnakému záveru – otočiť sa bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Myslím, že úspech nie je len vyliezť v dobrom počasí na vrchol. Podľa mňa je omnoho väčší úspech vedieť správne vyhodnotiť situáciu a povedať si, že teraz je ten čas skončiť. Hora tam bude vždy, ale život máme len jeden.“
A čo ďalej?
„Na Ama Dablam sa ešte vrátim,“ hovorí Zuzka s istotou. „Tentoraz s parťákom, ktorého poznám, a dúfam, že zlé počasie som si už na tejto hore vyčerpala. A opäť, samozrejme, nesmie chýbať moja obľúbená Treska Cottage Exklusiv. Verím, že sa mi podarí nájsť spôsob, ako si zobrať jej zásoby so sebou,“ dodáva so smiechom.
A ďalšie sny? „Baví ma technickejšie lezenie, krásnych hôr je mnoho. Nie som profesionálny športovec, mám prácu, ktorú milujem, a tá je náročná na čas. Ale, samozrejme, už si znova odkladám do prasiatka – možno na ďalšiu Ama Dablam, možno na iný veľký sen.“
Nahlásiť chybu v článku