Gulag spravoval obrovskú sieť väzníc a nútených, ťažkých pracovných táborov. Podmienky v týchto táboroch a väzniciach boli veľmi neľútostné. Išlo o neúprosné hladovanie, brutálne chladné zimy, väzenské povstania, jednoducho úplné zúfalstvo. V tom čase bolo Rusko zmietané chudobou a jediný spôsob ako sa ekonomicky vymaniť spod chudoby, bola väzenská práca. Toto riešenie videli dôležité orgány ako cestu k ekonomickej vyspelosti. Gulagy slúžili ako miesto pre výkon trestu, no porušovanie ľudských práv zrejme nikto nepovažoval za dôležité.
Hladovanie
Na prvý pohľad si poviete, že títo muži vyzerajú ako väzni z koncentračného tábora. Táto mienka však nie je pravdivá. Ide o skupinu vyhladovaných mužov pracujúcich v jednej z mnohých väzníc v gulagu. Cieľom nebolo nevyhnutne zabiť všetkých väzňov. Ich praktiky boli o niečo drastickejšie. Pracujúcim nedať nič a vyťažiť z nich čo najviac. Orgány nechceli vynakladať množstvo prostriedkov na správu týchto väzníc, najmä čo sa týka stravovania. Väzni boli kŕmení v tzv. posuvnej mierke. Znamená to, že čím viac väzeň pracoval, tým lepšie jedlo dostal. Lepšie jedlo znamenalo hustejšiu polievku alebo kus suchého chleba.
Počet obetí
Počet obetí sa v jednotlivých zdrojoch líši. Rusko sa nikdy nestaralo o to, aby boli záznamy a štatistiky správne. Ak sa aj niekde uvádza presne definované číslo obetí, Rusko si ho iste veľmi dobre stráži. Ruské úrady však pre tento prípad uvádzajú číslo 1 053 829 obetí. Počet obetí je ale bez pochyby oveľa vyšší. Nikde sa nespomínajú prepustené osoby, ktoré z gulagov odchádzali na pokraji smrti, nikde sa nepíše o masových hroboch, v ktorých boli pochované stovky tiel a nikde sa nespomínajú obete veľkej čistky.
John Birges
Po službe v Luftwaffe počas druhej svetovej vojny bol maďarský občan John Birges chytený v roku 1948 Rusmi. Automaticky bol odsúdený na 25 rokov ťažkej práce na Sibíri a bolo takmer jasné, že neprežije. 8 rokov pred ukončením jeho trestu bol z gulagu prepustený a mohol sa vrátiť späť do svojej krajiny. Odtiaľ emigroval do USA a stal sa uznávaným podnikateľom. Jeho vášeň pre výherné automaty mu však priniesla obrovské straty a ocitol sa vo veľmi zlej finančnej situácii. Túto situáciu sa rozhodol riešiť veľmi razantne. Vytvoril bombu, ktorú umiestnil do obľúbeného hotela a žiadal výkupné. Žiadne výkupné však nedostal a bombu odpálil. Počas vyjednávania boli všetci hostia a personál z hotela evakuovaní, takže sa nikomu nič vážne nestalo. Páchateľa za tento čin zatkli a odsúdili na trest smrti. Aj napriek tomu, že sa dostal z otrasných podmienok v gulagu, ukončil svoj život ako zbabelec. Bombu, ktorú vytvoril, považujú agenti FBI za jednu z najdokonalejších po domácky vyrobených bômb vôbec.
Povstanie Kengir
Toto je jeden z najväčších a najdepresívnejších momentov v histórii gulagu. Väčšina väzňov v gulagu boli politickí väzni, ktorí predstavovali hrozbu pre najvyššie orgány. Ocitli sa tak medzi zločincami, ktorí páchali ohavné činy. Situáciu v Kengri sa však väzni rozhodli riešiť po svojom. Spojili sa a vytvorili povstanie, ktoré nemá obdobu. 5000 väzňov počas niekoľkých dní usporiadalo svadby, oslavy, hrali hry, vybudovali jednotnú spoločnosť, ktorá bola silnejšia než samotné stráže. Po 40 dňoch sa v tábore objavila Červená armáda, ktorá všetkých väzňov neľútostne vraždila alebo posielala do otrasnejších podmienok. Niektorí z väzňov spáchali samovraždu, aby sa vyhli trestom, ktoré by im generáli udelili.
Masové hroby
Pätnásť masových hrobov bolo opäť vykopaných, aby sa aspoň približne vypočítal počet obetí. Všetky tieto hroby sú výsledkom sovietskej vlády. Rusko však má významnú schopnosť, obrátiť všetku vinu na ostatných. Preto v tom čase vina padla na Nemecko, pretože to bola krajina, v ktorej vládol teror. Dnes však vieme, aká je skutočná pravda a Stalinove veľké čistky nebudú nikdy zabudnuté.
Tábory
Predstavte si koľko táborov mohlo mať Rusko so svojou obrovskou rozlohou na to, aby väzni vybudovali dokonalú infraštruktúru medzi jednotlivými stanovišťami. Zdroje uvádzajú približne 50 takýto miest (aj keď sme presvedčení že ich bolo omnoho viac), kde sa ľudia uchýlili k jedlu s potkanmi či psami. Väzni pracovali v obrovských mrazoch, boli bití a celú spoločnosť sužovali rôzne choroby. Nikto sa o nich nepostaral a nepodal im pomocnú ruku v najťažších chvíľach života.
Vojna
Ak boli väzni ochotní vstúpiť do Červenej armády, mohli si týmto spôsobom znížiť trest. Tak im to bolo sľubované. Aj napriek vstupu do armády boli len nástrojmi na dobudovanie infraštruktúry pre vojakov a ich ľahšie prechody medzi frontami. Ak sa im aj v týchto podmienkach podarilo prežiť, málokto získal slobodu. Takíto väzni boli považovaní za zradcov a ostatní väzni sa s nimi veľmi rýchlo vysporiadali. Ak nezomreli z ťažkej práce a z boja na fronte, zomreli v rukách svojich spoluväzňov.
Morský kanál
Čo sa týka budovania infraštruktúry, kanál Bieleho mora, ktorý sa rozprestieral na rozlohe 227 km, bol postavený výhradne na otrockej práci. Tento masívny kanál bol postavený len za 20 mesiacov na začiatku 30. rokov. Neexistovali žiadne stroje ako pomoc pri výrobe, väzni mali v rukách len lopaty a mlyny. Tento kanál sa však čoskoro začal rozpadať, keďže práca slabých väzňov nebola dostatočná. Odhadovaný počet mŕtvych pri tejto stavbe je 25 000.
101. kilometer
Zoberme si človeka, ktorý je prepustený z gulagu. Iste ho neprepustili s peniazmi vo vreckách. Čo sa stalo s takýmito ľuďmi? Zákon 101. kilometer, ako ho v Rusku nazývajú, hovorí o prepustených väzňoch a prísne im zakazuje, možnosť žiť v mestách. Takíto ľudia boli odkázaní žiť vo vidieckych oblastiach. Tieto časti boli chudobné a väčšinu z nich prevádzkovali opäť gulagy.
Obrovský počet väzňov
Ani ruské orgány nedali odhad, koľko ľudí naozaj zomrelo v týchto táboroch. Najvyšší odhad počtu ľudí, ktorý prešli gulagom (či už prežili, alebo nie), je 50 miliónov. Možno si stále mnohí poviete, že tieto tábory sa nedajú porovnať s holokaustom. Zamyslite sa však nad životmi týchto ľudí, ktorí nemali ani len náznak lepšej budúcnosti a ich život sa bezpodmienečne točil okolo gulagu. A nad počtom obetí týchto strašných mašinérií s ľudskými životmi.
Alexander Dolgun
Alexander Dolgun sa narodil v Spojených štátoch. Môžete sa pýtať, čo má s gulagom spoločné. Cestoval so svojou rodinou, aby pracoval v moskovskom automobilovom priemysle. Prežil veľké čistky a začal pracovať na americkom veľvyslanectve. Samozrejme, že americké a ruské úrady spolupracovali a tak bol Dulgun usvedčený zo sprisahania. Bol väznený a mučený a po čase bol preložený na ťažkú prácu v bani. Po smrti Stalina bol prepustený na slobodu a presťahoval sa do USA, kde vo veku 59 rokov umrel. Tento príbeh je spracovaný v knihe Američan v gulagu.
Vyčerpávajúca zima
Predstavte si obrovskú zimu, kde ľudia pracujú v tenkých zničených šatách s trochou jedla. Žiadne rukavice, šály či zimné topánky. Priemerná ročná teplota na Sibíri je -5 stupňov celzia. Aj človek so zimnou výbavou by nehostinné podmienky tejto oblasti znášal veľmi ťažko. Toto prežívali ľudia, ktorí pracovali v gulagoch.
Veľké čistky
Stalin bol podľa mnohých mentálnym zaostalcom. Bol paranoidný takmer vo všetkom a túžil po absolútnej moci. Tú si zabezpečil na základe gulagov a obrovských masových čistiek, vďaka ktorým odstránil nežiaduce osoby. Jednoducho mávol rukou a dokázal manipulovať s ľudským životom.
Súostrovie Gulag
Vďaka odvážnym a prekvapivo silným ľuďom, ako je Aleksandr Solženicyn, máme doklady o tom, čo sa stalo v systéme gulag. Jeho knižná trilógia Súostrovie Gulag pripomína skúsenosti v systéme, ako aj osudy iných (vrátane Alexandra Dolguna). Svoje dielo písal v Rusku. Orgány sa ho snažili zastrašiť, aby ho v písaní zastavili, no on bol natoľko silný, aby sa nevzdal a dokončil svoje dielo. Táto kniha je dnes považovaná za povinné čítanie na ruských školách, aj napriek tomu, kto je ich „vodcom“.
Leon Theremin
Theremin je vynálezca raného elektronického nástroja, ktorý nesie jeho meno. Vo veku 24 rokov koncertoval so svojou brilantnou tvorbou. Jeho turné po Európe a USA bolo neuveriteľné. Keď mal 42 rokov, odcestoval do ZSSR kvôli peniazom a nadchádzajúcej vojne. Okamžite po príchode bol zatknutý, uväznený a vyslaný do práce do zlatej bani. Nakoniec si uvedomili, aký to bol génius a preložili ho na inú prácu. Postupne sa vypracoval na zamestnanca KGB a pokračoval vo svojom normálnom živote. Zomrel v roku 1993, v mimoriadnom veku 97 rokov.
interez.sk (Hana Dovcová) therichest.com
Nahlásiť chybu v článku