Väzenie Halden je druhé najväčšie nórske väzenie. Nájdete tu tých najhorších kriminálnikov od vrahov, cez násilníkov až po pedofilov. Halden je totiž väzením s maximálnou ostrahou pre aj pre tie najhoršie prípady v Nórsku. Po týchto informáciách by ste si toto miesto asi nepredstavovali ako veľmi príjemné. Opak je však pravdou a toto miesto zďaleka nepripomína najdesivejšie väznice sveta. Väznica Halden je totiž asi najliberálnejším väzením na svete, kde sa k väzňom nesprávajú ako k väzňom, ale ako k ľuďom. Napriek mnohým odporcom, tento systém funguje takmer dokonalo.

Väznica Halden

Väznica v nórskom meste Halden vznikla v roku 2010 s cieľom zamerať sa najmä na rehabilitáciu delikventov. Okrem nórskych trestancov tu nájdete aj ľudí z iných kútov sveta. S celkovou kapacitou asi 250 väzňov je Halden druhou najväčšou väznicou v štáte. Napriek štatútu zariadenia s maximálnou ostrahou tu žiadne výnimočné bezpečnostné opatrenia neexistujú. Nenájdete tu elektrické ploty, ani ostnaté drôty a pracovníci väzenia sú neozbrojení. Kamerový systém väzňov kontroluje len minimálne. Vo väzenských bunkách, na chodbách a spoločných priestoroch by ste ho hľadali márne. Porušenie liberálnych pravidiel sa trestá poväčšine prevozom do iného zariadenia, kde je režim oveľa prísnejší. Stáva sa to však málokedy.

Myšlienka liberálneho väzenia

Cieľom väzenského zariadenia v Haldene je rehabilitácia delikventov a dôraz na to, aby sa väzni počas svojich trestov cítili ako súčasť spoločnosti. Hlavnou myšlienkou nórskej vlády pri budovaní tejto väznice bola celkom jednoduchá. Čím menší je rozdiel medzi životom vo väzení a na slobode, tým je ľahší prechod zo života vo väzení na slobodu. Ak sa teda s delikventom zachádza ako so spodinou spoločnosti, potom je jeho náprava častokrát odsúdená na neúspech. Ak sa však k väzňovi správa spoločnosť ako k človeku, prináša to celkom iné výsledky. Všetky aspekty návrhu väzenia Halden majú teda za cieľ vyhnúť sa psychologickému tlaku straty slobody.

Život v Haldene

Každá väzenská cela v Haldene má presne 10m², televízor s plochou obrazovkou, písací stôl, mini chladničku, vlastné sociálne zariadenie a vertikálne otvárateľné okno, ktoré do cely prináša dostatok prirodzeného svetla. Následne má vždy každých 10-12 izieb spoločné priestory, ktoré zahŕňajú kuchyňu a spoločenskú miestnosť. V kuchyni majú väzni k dispozícii porcelánový riad a príbor z nehrdzavujúcej ocele. V spoločenskej miestnosti si môžu čas tráviť hraním videohier. Napriek tomu, že väznica delikventom stravu zabezpečuje, môžu si väzni nakúpiť vlastné potraviny a jedlo si v bunkách pripravovať sami. V týchto priestoroch trávia 12 hodín denne.

Vo všeobecnosti platí, že čím menej aktivít väzeň má, tým má väčšie sklony k agresivite. Preto sú väzni v Haldene motivovaní tráviť čo najviac času mimo obývacích priestorov. K dispozícii majú napríklad futbalové ihrisko či miestnosť s hudobnými nástrojmi, telocvičňu s horolezeckou stenou. Samozrejmosťou je knižnica a kaplnka. Okrem toho sú delikventom ponúkané rôzne kurzy varenia, ručných prác či škola na vybraný hudobný nástroj. Život v Haldene teda skutočne pripomína život na slobode. Väzni dokonca pravidelne vyplňujú dotazníky, v ktorých vládu zaujíma, ako by mohla ich život ešte viac vylepšiť.

Samozrejmosťou liberálneho väzenia sú aj liberálnejšie návštevy. Delikventi môžu svojich priateľov a príbuzných prijímať dvakrát za týždeň vždy na dve hodiny. K dispozícii je im súkromná izba s vybavením, v ktorom nechýba ani posteľ či kondómy. Pre rodiny s deťmi je k dispozícii väčšia miestnosť so spoločenskými hrami a hračkami pre deti. V exteriéri väznice (stále však pred bezpečnostným múrom) stojí malý domček s dvoma spálňami, kde môžu väzni so svojimi rodinami stráviť celých 24 hodín. Počas všetkých návštev sú delikventi pravidelne kontrolovaní pracovníkmi väznice.

Ako to môže fungovať?

Kriminalita v Nórsku patrí medzi najnižšie na svete. Za mreže sa za svoj život dostane v priemere 75 ľudí z 100 000 obyvateľov krajiny. Pozitívne je aj ďalšie číslo a to miera opakovanej recidívy po odpykaní si trestu. Tá patrí v Nórsku k taktiež k najnižším na svete. V priemere sa opakovane trestného činu dopustí jeden z piatich trestancov (v USA sú to 3 zo 4). Z týchto štatistík jasne vyplýva, že v nórskom systéme robia úrady niečo inak. A tým dobrým odlišným krokom je práve koncept tzv. restorative justice, teda zamerania sa na rehabilitáciu delikventov prostredníctvom liberálneho väzenského zariadenia.

Arne Wilson riaditeľ iného nórskeho väzenia v Bostoy pre portál Guardian povedal: „Podľa zákona nemá odsúdenie nič spoločné s umiestnením do väzenia s hroznými podmienkami. Trestom je strata slobody. Ak budeme s väzňami zaobchádzať ako so zvieratami, potom sa budú ako zvieratá správať aj na slobode. S väzňami treba preto zaobchádzať ako s ľudskými bytosťami.“ Podobný názor má aj Are Hoidel, riaditeľ väzenia v Haldene o ktorom bol tento článok. „Takmer každý z väzňov v nórskej väznici sa vracia späť do spoločnosti. Chceme aby to boli ľudia, ktorí sú nahnevaní, alebo ľudia, ktorí sú rehabilitovaní?“

Pozri aj: Neuveriteľné futuristické ilustrácie. Takto si Rusi predstavovali dnešný svet v roku 1960

businessinsider.com, wikipedia.com, theguardian.com, businessinsider.com