Vo veku 95 rokov zomrel v piatok 6.septembra dlhoročný prezident Zimbabwe Robert Mugabe. Považovaný bol za jedného z najhorších diktátorov modernej histórie. Pri moci bol dlhých 37 rokov pričom sám tvrdil, že z funkcie ho môže odvolať iba Boh. Nakoniec sa to aspoň čiastočne podarilo armáde.
Robert Mugabe sa narodil 21. februára 1924 v meste Kutama. Navštevoval misijnú základnú školu, potom prestúpil na strednú školu Kutama College, jednu z najlepších v Afrike. V tom čase bola Rodézia, na ktorej území leží aj súčasné Zimbabwe, britskou kolóniou na juhu Afriky. Tú založil koncom 19. storočia dobrodruh, obchodník a politik Cecil Rhodes.
Severná Rodézia za riekou Zambezi bola predchodcom štátu Zambia. Na území Južnej Rodézie vznikla v roku 1965 samostatná Rodézia s belošskou vládou. Tá však bola od začiatku v medzinárodnej izolácii. Navyše proti nej bojovali černošskí povstalci podporovaní Sovietskym zväzom a Čínou. Boj v Rodézii – neskoršom Zimbabwe – bol totiž súčasťou studenej vojny a snahy získať africké štáty na stranu komunistického tábora.
Z väzenia do kresla premiéra
Mugabe bol v roku 1964 odsúdený na desať rokov väzenia. Za mrežami skončil za podvratnú činnosť ako člen Afrického ľudového zväzu Zimbabwe. Vo väzení vyštudoval korešpondenčne hneď niekoľko vysokých škôl, medzi ktorými nechýbala napríklad Londýnska univerzita. Po návrate z väzenia sa z Mozambiku aktívne zapájal do boja proti vláde Iana Smitha v Rodézii. Do rodnej krajiny sa vrátil na konci roku 1979 ako vodca oslobodzovacieho hnutia. Vláda s povstalcami pod tlakom medzinárodného spoločenstva podpísala prímerie a v krajine sa zorganizovali voľby. V marci 1980 sa tak k moci dostáva Robert Mugabe a nevzdá sa jej najbližších 37 rokov.
Mugabe sa na začiatku 80. rokov dostal na čelo jednej z najbohatších a ekonomicky najbohatších krajín v subsaharskej Afrike. HDP v prepočte na jedného obyvateľa v prvých rokoch Mugabeho vlády presahovala výšku 1000 dolárov a nad priemerom subsaharskej Afriky sa tento ekonomický ukazovateľ držal až do kontroverznej pozemkovej reformy na prelome tisícročí. Veľmi rýchlo po voľbách v roku 1980 sa však Rodézia opäť ocitla v občianskej vojne, ktorá si do podpísania prímeria v roku 1988 vyžiadala 30-tisíc ľudských životov.
Mugabe sa z premiérskeho postu, ktorý zastával od roku 1980 dostal k absolútnej moci na konci roku 1987. Zmenou ústavy sa z Mugabeho stala hlava štátu, vlády aj hlavný veliteľ ozbrojených síl. Od tohto momentu naberá Mugabeho vláda totalitné a diktátorské črty, ktoré sú viditeľné najmä pri vyčleňovaní určitých skupín obyvateľstva zo spoločnosti. Išlo najmä o belochov, potomkov britského kolonializmu, ktorí však boli v krajine vlastníkmi rozsiahlych poľnohospodárskych území. V 90. rokoch vyčlenil zo spoločnosti aj homosexuálov, ktorým za vzťahy s osobami rovnakého pohlavia hrozilo 10-ročné väzenie.
Pozemková reforma a rozpad krajiny
V politickej kariére Mugabeho, ako aj v životoch 14 miliónov obyvateľov Zimbabwe bol nakoniec zlomový rok 2000. Práve vtedy totiž Mugabe spustil neslávne známu pozemkovú reformu, medzinárodne bol označený za diktátora a ekonomiku krajiny položil na kolená. Reforma spočívala v privatizácii poľnohospodárskej pôdy patriacej belošskému obyvateľstvu, ktoré na nej farmárčilo od čias britského kolonializmu. Pôda bola zoštátnená, násilne vzatá majiteľom a prerozdeľovaná pôvodným obyvateľom.
Z ako-tak fungujúceho poľnohospodárstva však zrazu nezostalo nič. Domorodí obyvatelia s takmer nulovými skúsenosťami nedokázali rozsiahle územia obhospodarovať, navyše pôda často nekončila u „obyčajných ľudí“, ale u ľudí blízkych Mugabeho režimu či bývalých veteránov občianskej vojny. Mugabe síce týmto krokom prvotne získal obrovskú podporu obyvateľstva, no postupom času sa ukázalo, aké dôsledky mala nelogická reforma.
Pozemkovou reformou prišlo o svoje domovy asi 700-tisíc ľudí. Mugabe sa totiž mestá rozhodol „vyčistiť od špiny“ a so zemou zrovnal slumy, v ktorých žili najchudobnejší obyvatelia krajiny. Poľnohospodárska produkcia sa v krajine zrútila, dôsledkom čoho bol akútny nedostatok aj základných potravín. V Zimbabwe sa rozmohol hladomor, ktorý sa vracia pravidelne pri dlhších obdobiach sucha či mohutných záplavách. Krach poľnohospodárstva a s tým súvisiace problémy sa odzrkadlil aj na celkovom stave ekonomiky Zimbabwe. Kedysi pomerne bohatá krajina sa zrazu ocitá pod priemerom subsaharskej Afriky a spadá do hyperinflácie, ktorá vrcholí v roku 2008 kedy dosahuje 89,7 triliárd percent, teda číslo, za ktoré si musíte pridať ešte 21 núl.
Mugabeho môže odvolať jedine Boh
Napriek tomu, že Mugabe zničil krajinu, ktorej vládol, sa aj po voľbách v roku 2008 udržal pri moci a to vďaka pravdepodobne zmanipulovaným voľbám. Predpokladá sa, že ich prvé kolo vyhral opozičný kandidát Morgan Richard Tsvangirai. Mugabe však vyhlásil, že moci ho môže zbaviť jedine Boh a ak voľby prehrá, rozpúta v krajine vojnu.
Tsvangirai preto pred druhým kolom, potom ako vládne jednotky povraždili desiatky jeho stúpencov, odstúpil a prezidentom sa stal opäť Mugabe. Tsvangirai sa stal premiérom, no nie na dlho. Po prezidentských voľbách v roku 2013, ktoré opäť vyhral Mugabe, bola funkcia premiéra v krajine celkom zrušená.
Mugabeho politická kariéra de facto končí v roku 2017 po nekrvavom štátnom prevrate, ktorý zorganizovala armáda. Mugabe, ktorý bol v tom čase pri moci už 37 rokov, bol umiestnený do domáceho väzenia. Diktátor nakoniec súhlasil s odchodom zo svojej funkcie pod podmienkou, že on ani jeho rodina nebudú súdne trestaní. Moc v krajine prevzal dovtedajší viceprezident Emmerson Mnangagwa, ktorého Mugabe mesiac pred prevratom zbavil funkcie.
V Afrike je Mugabe mnohými ľuďmi považovaný za hrdinu boja proti kolonializmu. A síce určite má zásluhy na tom, že Rodézia získala svoju nezávislosť, desaťročia jeho vlády priviedli Zimbabwe na okraj existencie. Reformy a hospodársky rozpad krajiny pociťujú obyvatelia žijúci na pokraji chudoby na svojich každodenných životoch dodnes.
Nahlásiť chybu v článku