Pomalka je považovaná za jedného z najdolnejších živočíchov sveta. Prežije vesmírnu radiáciu, veľké teploty a aj mrazy. Aj preto sú pre vedcov zaujímavým objektom na skúmanie.
Ako uvádza portál Science Alert, biológ Rafael Martín-Ledo študuje morskú mikrofaunu už roky. Preto sú pomalky jeho obľúbeným predmetom výskumu. Naposledy ho prekvapil jeden nález, ktorý urobil v rieke Saja v severnom Španielsku. Keď pomalku umiestnil pod špeciálny mikroskop, našiel v nej trblietavé objekty.
Na Twitter Martín-Ledo umiestnil video s popisom. „Hádajte čo mám v brušku?“
Guess what I’ve got in my tummy? #Waterbear collected in a moss on the banks of the river Saja. #Tardigrades from Cantabria.
Rafael’s answer: aragonite crystals pic.twitter.com/iSZoixQf5F— Rafael Marine Microfauna (@rmartinledo) July 14, 2019
Pomalky
- nazývajú sa tiež tardigrady či vodné medvede a je to kmeň zvliekavých špirálovcov
- sú to drobné, maximálne milimeter veľké živočíchy s valcovitým telom
- žijú vo vode, najmä v brehovej vegetácii, živia sa rastlinnou epidermou
- keď vyschnú, stiahnu sa do hrčky, ale nezomrú
- sú neuveriteľne odolné – boli zmrazené na -171 °C a potom zohriate na +150 °C a prežili to
- prežili aj zmrazenie na -272 °C
- 2/3 z testovaných pomalok prežilo aj 10-dňový pobyt v otvorenom kozme
Martín-Ledo prichádza aj s vlastným možným vysvetlením tohto javu. Podľa neho mohla pomalka prehltnúť časť svojich úst. V žalúdku sa totiž nachádzal aragonit, čo je kryštalická forma uhličitanu vápenatého. Z toho má pomalka vytvorené „zuby“ – akési tŕne, ktorými nabodáva rastlinnú epidermu. Ústa si mohla zjesť pri procese zhadzovania svojej vrchnej ochrannej časti tela.
Nemusí to byť ale jediné vysvetlenie. Mohlo ísť aj o prípad kanibalizmu, aj keď Martín-Ledo o tom skôr pochybuje. Nie všetci však s ním súhlasia. Jedným z takýchto vedcov nich je podľa Science Alert japonský biológ Kazuharu Arakawa. Nepozdáva sa mu, že by pomalky boli schopné skonzumovať časť svojich úst a skôr sa prikláňa k možnosti, že sa do jej tela aragonit dostal počas konzumácie rias alebo baktérií. Ďalej si ani nie je istý, či naozaj ide o aragonit a radšej si počká na poriadny vedecký výskum, ako uvádzať unáhlené závery.
Nahlásiť chybu v článku