Keď v lete v roku 1967 vplával konvoj 15 lodí do Suezského prieplavu, posádky jednotlivých lodí ani nenapadlo, že ich cesta potrvá neuveriteľných 8 rokov. 160 km dlhé technické veľdielo 19. storočia sa stalo pascou, väzením a dejiskom jedného z najkontroverznejších, no i tak pomerne neznámych, príbehov námornej dopravy. Svoju úlohu v ňom pritom zohráva aj Československo. Jednou z 15 lodí bola totiž československá loď Lednice.
Bola to v poradí druhá riečno-morská loď Československa. MS Lednice sa vydala na svoju prvú námornú plavbu do Etiópie. Tu vyzdvihla tovar v podobe surových hovädzích koží a zamierila späť domov. V konvoji 15 lodí vplávala do Suezského prieplavu, no približne v polovici trasy musela podobne, ako zvyšné lode zastaviť. Egypt Suezský prieplav uzavrel. Dôvodom bol konflikt, ktorý dnes poznáme ako šesťdňová vojna.
Šesťdňová vojna
Šesťdňová vojna bola tretím ozbrojeným konfliktom zo série arabsko-izraelských vojen, ktorého hlavnými protagonistami boli Egypt a Izrael. V neúrodnej a nehostinnej oblasti Sinajského polostrova sa okrem iného bojovalo i o kontrolu nad strategicky významným Suezským prieplavom. Šesťdňová vojna začala 5. júna 1967 masívnym izraelským útokom na pozície Egypta, ktoré sa ešte skôr, v máji toho roku, rozmiestnili na spoločnej hranici štátov. Blesková vojna trvala skutočne len šesť dní. Izrael počas nej svoje územie na úkor Egypta a jeho spojencov (Sýrie a Jordánska) rozšíril až trojnásobne. Sinajský polostrov bol až do podpísania mierovej zmluvy v roku 1979 izraelským územím.
8 rokov „väzenia“
Konvoj 15 lodí tvorili okrem československej lode Lednice i dve nemecké, dve americké, štyri britské, dve švédske, dve poľské, jedna francúzska a jedna bulharská loď. Pri plavbe Suezským prieplavom sa dostali približne do polovice. Keď sa plavili Veľkým horkým jazerom, zastihol ich rozkaz okamžite plavbu zastaviť. Egypt Suezský prieplav uzavrel s vyjadrením, že dôležitá námorná trasa bude opäť prístupná po tom, ako sa Izrael stiahne z práve dobytého Sinajského polostrova. 15 lodí plavbu okamžite zastavilo s myšlienkou, že odstavenie tak významného dopravného uzla, akým je Suezský prieplav, predsa nemôže trvať dlhšie ako pár dní.
Suezský kanál Egypt zablokoval všetkým čo bolo k dispozícii. Potopené lode, ťažké stroje či dokonca mosty. Keď sa k tomu pridali míny, nikomu pokračovať v plavbe ani len nenapadlo. Maďarská loď sa ešte pred uzavretím prieplavu stihla otočiť a vydala sa na odvážnu plavbu okolo Afriky, ktorú s dávkou obrovského šťastia dokončila bez väčších problémov. 15 veľkých lodí však ostalo v Suezskom prieplave uväznených. Ich paluby rýchlo pokryl púštny piesok, vďaka čomu si vo svete vyslúžili prezývku Žltá flotila. Začalo čakanie na vyriešenie konfliktu. Čakanie, ktoré nakoniec trvalo dlhých 8 rokov.
Flotila dostala pokyn zakotviť vo Veľkom horkom jazere približne v polovici prieplavu. Na začiatku posádky jednotlivých lodí ešte trpezlivo vyčkávali, neskôr ostávali na palube len núdzové skupinky, ktoré sa starali o nevyhnutnú technickú údržbu plavidla. Obmedzené posádky sa menili v pravidelných intervaloch. Z celkom 15 lodí postupne vzniklo niekoľko súlodí. Keď lode kotvili blízko pri sebe, bolo to pre plavidlá bezpečnejšie, pre námorníkov zas príjemnejšie.
Žltá flotila si čas krátila najrôznejšími spôsobmi. Námorníci usporadúvali preteky záchranných člnov či futbalové zápasy na najväčšej lodi z flotily, britskej Port Invercargill. Na západonemeckej Nordwind sa zas každú nedeľu konali bohoslužby, na bulharskú Vasil Levsky sa chodilo na premietanie filmov. Švédska zas mala niečo, čo žiadna iná z flotily – bazén. V jazere sa totiž pri pohľade na žraloky, námorníkom veľmi plávať nechcelo. V roku 1968 námorníci dokonca zorganizovali svoje vlastné olympijské hry, ktoré sa konali v rovnakom termíne ako tie letné, toho roku v Mexiku. V celkom 14 disciplínach nakoniec najlepšie dopadli Poliaci.
Na palubách jednotlivých lodí sa počas 8 rokov vystriedalo podľa odhadov viac ako 3000 zamestnancov. Zredukované posádky lodí sa na palube striedali každých niekoľko mesiacov. Počas služby mali námorníci povinnosť postarať sa o technický stav lode a čistotu na palube. Asi najhoršie obdobie prišlo pre Žltú flotilu v roku 1973, kedy sa medzi Egyptom a Izraelom opäť rozpútal ozbrojený konflikt. Pri jednom z útokov bola izraelskou raketou omylom potopená americká loď African Glen.
Otvorenie Suezského prieplavu a potopenie lode Lednice
Po Jomkipurskej vojne v roku 1973 (piata zo séria arabsko-izraelských vojen) Egypt konečne po dlhých 8 rokoch prisľúbil otvorenie Suezského prieplavu pre komerčné účely. Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo a Francúzsko začalo operáciu s cieľom kanál odmínovať a vyčistiť od trosiek, ktoré mohli pri plavbe lode ohroziť. Suezský prieplav bol oficiálne opätovne otvorený v roku 1975 a Žltá flotila sa tak mohla po rokoch konečne vrátiť domov. Nemecké lode v Hamburgu privítalo neuveriteľných 30-tisíc ľudí. Loď Lednice slúžila akciovej spoločnosti Československá námorná plavba až do roku 1989, kedy bola zo služby vyradená. Predaná do Indie, skončila v roku 1994 po útoku tamilských tigrov na Srí Lanke na dne oceánu.
amusingplanet.com, wikipedia.org, plus7dni.sk, cntraveler.com
Nahlásiť chybu v článku