Bol 29. november 2017 a holandskom Haagu prebiehal súd s bosnianskym Chorvátom Slobodanom Praljakom. Nikto netušil, čo sa tento odsúdený vojnový zločinec chystá urobiť. Do súdnej sály Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu sa mu totiž podarilo prepašovať fľaštičku s jedom a po preslove ju vypil. Všetko zaznamenali kamery.
Kto bol Praljak?
Slobodan Praljak sa narodil v roku 1945 na území dnešnej Hercegoviny. Bol nadaný študent a získal až tri univerzitné tituly, a to z elektrotechniky, z humanitárnych a sociálnych vied a napokon aj z dramatických umení.
Po škole pôsobil najprv ako profesor a manažér laboratória elektroniky na strednej škole v Záhrebe, potom prednášal sociológiu a filozofiu, a po roku 1973 sa stal umelcom na voľnej nohe. Bol tiež divadelným režisérom v Záhrebe, Osijeku či v Mostare. Režíroval tiež viaceré televízne seriály. Nič z toho nenasvedčuje, že by z neho mal byť generál a, žiaľ, aj vojnový zločinec.
Občianska vojna v Juhoslávii
Po skončení studenej vojny v Európe sa v mnohých krajinách konali prvé slobodné voľby. Juhoslávia však bola etnicky veľmi zmiešaná a vo veľkom tu začal narastať nacionalizmus. Ten súvisel nielen s rôznymi etnikami, ale aj rozdielnym náboženstvom v rámci jednotlivých republík.
Prvé nepokoje začali vznikať v Chorvátsku a postupne sa rozšírili aj do ďalších štátov. Praljak sa po vypuknutí Chorvátskej vojny dobrovoľne pripojil k novovytvoreným ozbrojeným silám a vytvoril jednotku z umelcov a intelektuálov. V roku 1992 bol menovaný za generálmajora a stal sa vysokým predstaviteľom ministerstva obrany.
Praljak bol neskôr obvinený z toho, že nezabránil ozbrojeným silám v páchaní mnohých zločinov, o ktorých bol informovaný, vrátane vrážd moslimov v Mostare či ničení budov vrátane mešít, útokom na členov medzinárodných organizácií alebo rabovaniu majetka v Gornji Vakuf-Uskoplje. Takisto bol obvinený z nariadenia zničenia mosta v Mostari, čím spôsobil podľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu neprimerané škody moslimskému civilnému obyvateľstvu.
Po vojne sa Praljak stal podnikateľom a v roku 1995 založil filmovú spoločnosť, ktorá produkovala filmy, televízne programy či publikovala jeho knihy. Neskôr sa venoval realitám.
Obvinenie
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu obvinil Praljaka z vojnových zločinov a ten sa 5. apríla 2004 dobrovoľne vzdal. Ako vyšší vojenský funkcionár sa podľa obvinenia podieľal na masových vojnových zločinoch proti bosnianskej moslimskej populácii v 8 obciach v Bosne a Hercegovine.
6. apríla vystúpil pred súdnym tribunálom a rozhodol sa obhajovať bez právnika, pričom trval na svojej nevine.
Súdne konanie sa začalo 26. apríla 2006 a v roku 2013 ho senát prvého stupňa odsúdil na 20 rokov odňatia slobody. Praljak sa voči rozsudku odvolal. Nasledovalo ďalšie konanie.
Samovražda jedom
29. novembra 2017 bol proces s ním ukončený. Sudca nevzal do úvahy Praljakove námietky a neznížil jeho trest. Bol tak odsúdený na 20 rokov odňatia slobody.
Samotný Praljak mal však už iné plány. Počas toho, ako súd vynášal nad ním rozsudok, vykríkol: „Slobodan Praljak nie je vojnový zločinec. S opovrhnutím verdikt odmietam.“ V zápätí sa napil z malej fľaštičky, ktorú držal v ruke.
Nasledujúce video zobrazuje otravu jedom a nie je vhodné pre citlivých divákov.
V súdnej sieni po tomto akte nastal zmätok. Nikto nevedel, čo vlastne Praljak vypil, aj keď všetci tušili, že to bol pravdepodobne jed. Následne bol prevezený do nemocnice, kde po dvoch hodinách zomrel.
Pitva a reakcia sveta
Na základe pitvy sa zistilo, pre Praljak vypil kyanid draselný, známy tiež ako cyankáli. Po prehľadaní jeho cely našli list na rozlúčku a tiež to, že už sa dávno rozhodol, že skoncuje so svojím životom. Ako sa vôbec k jedu dostal, nie je známe.
Podľa záverov vyšetrovania ho mohol mať už pri sebe dlho. Kyanid draselný je účinný už pri malej dávke a vo forme tablety či prášku je možné ho uschovávať veľmi dlho.
Praljak bol pre niekoho vojnový zločinec, pre iných však hrdinom. Po jeho smrti sa na námestiach v Mostare či Čapljine zišli tisícky ľudí, aby za neho zapálili sviečku. V Chorvátsku sa za neho konala spomienková bohoslužba a zúčastnili sa jej aj niektorí ministri či dôstojníci z armády.
Slobodan Praljak si tak vo veku 72 rokov zobral život, aby ukázal, ako opovrhuje rozsudkom súdu. Bývalý sudca Medzinárodného trestného tribunálu povedal, že sa jeho činom nedosiahlo úplné naplnenie spravodlivosti. Britský veľvyslanec a politik Martin Bell zase povedal, že Praljak bol divadelná postava, ktorá aj zomrela divadelným spôsobom.
Nahlásiť chybu v článku