V tomto okamihu sa začne astronomická jar. Na severnej pologuli Zeme je tak 20. marec 2021 prvým jarným dňom, na južnej pologuli prvým jesenným.
Rovnodennosťou (po latinsky aequinoctium) sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty.
Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň. Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a je kolmá na zemský rovník.
Deň bude dlhší ako noc
Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj jesennej, je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín. Napríklad v Bratislave vyjde 20. marca slnko o 5.54 h SEČ, zapadne o 18.04 h SEČ, čo znamená, že bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút.
Pre porovnanie, v Madride slnko vyjde o 7.18 h a zapadne o 19.27 h, v guinejskej metropole Accra v Afrike vychádza slnko o 6.05 h a zapadá o 18.11 h, v juhoafrickom Kapskom Meste je to o 6.50 h a 18.02 h.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Ak by bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli po celý rok rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili. Počas končiaceho sa zimného obdobia dopadali slnečné lúče na severnú pologuľu Zeme šikmejšie.
Dni boli kratšie než noci, slnko svietilo nižšie nad obzorom, čo znamenalo menej slnečného žiarenia a chladnejšie počasie. Od jarnej rovnodennosti sa severná pologuľa k Slnku čoraz viac prikláňa, dni sa predlžujú a viac slnečného žiarenia znamená aj teplejšie počasie.
Čím viac na sever, tým je predlžovanie dní výraznejšie, pričom v oblastiach nad severným polárnym kruhom nastane polárny deň, počas ktorého tam slnko nezapadá vôbec. Napríklad v severonórskom meste Tromso v deň jarnej rovnodennosti vyjde slnko o 5.43 h a zapadne o 18.02 h. Keď 17. mája zapadne desať minút po polnoci, je pod obzorom len hodinu. Vyjde znovu o 1.10 h a už nezapadne – polárny deň trvá až do 26. júla, keď sa slnko o 0.31 h na polhodinu skryje za obzor.
Na juh, smerom k rovníku, je predlžovanie dní menej výrazné, pretože v tropických oblastiach je menší rozdiel medzi dĺžkou dňa v lete a v zime.
Dní sa na severnej pologuli najrýchlejšie predlžujú práve v období jarnej rovnodennosti, napríklad v Bratislave od 7. do 30. marca pribudne denne 3 a pol minúty slnečného svetla. Dni sa predlžujú aj v ďalšom období – i keď postupne čoraz pomalším tempom – až do letného slnovratu. Ten nastane tento rok 21. júna o 5.32 h stredoeurópskeho letného času (SELČ), keď bude najdlhší deň v roku.
Začiatok jari nemusí pripadať každý rok na rovnaký dátum
Začiatky ročných období, teda aj jari, nemusia pripadať každý rok na rovnaký dátum, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale približne 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením 29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej jari sa pohybuje v rozpätí medzi 19. marcom (stane sa tak v roku 2048) a 21. marcom (naposledy v roku 2011, nabudúce v roku 2102), najčastejšie však nastáva 20. marca, tak ako tento rok.
Nahlásiť chybu v článku