Napoleon Bonaparte (1769-1821) bol známy francúzsky vojvodca a cisár, ktorý dobyl veľkú časť Európy na začiatku 19. storočia a zmenil svet. Narodil sa na ostrove Korzika. Napoleon sa rýchlo vypracoval cez armádu počas francúzskej revolúcie. Po dosiahnutí politickej moci vo Francúzsku sa v roku 1804 korunoval cisárom.

Napoleon Bonaparte – zaujímavosti

Vedeli ste o ňom ale aj tieto nasledovné veci?

Napoleonova armáda objavila Rosetta Stone.

Napoleon je najznámejší za jeho vojenskú a politickú silu, no v mladom veku sa považoval za vedca. Bol zvoleným členom v Národnom inštitúte, čo bola predovšetkým vedecká spoločnosť v post-revolučnom Francúzsku v roku 1797. Bol dobrým inžinierom a matematikom.  Na jeho expedíciu, s cieľom zmocniť sa Egypta a tak odrezať britskú obchodnú cestu, si Napoleon so sebou vzal okrem jeho vojsk aj 150 vedcov a inžinierov na prieskum topografie, životného prostredia, kultúry a histórie Egypta. Zozbieral a zapísal rôzne vedomosti zo zeme, no snáď najväčší nález bol Rosetta Stone. Kapitán Pierre François-Xavier Bouchard objavil vypísanú dosku pri demolácii starovekých múrov mesta Rosetta. Okamžite si uvedomil potenciálny význam a kameň previezol do Káhiry. Je popísaný hieroglyfmi, ľudovou rečou a gréčtinou. Nakoniec sa ukázalo, že je kameň šifrou, ktorá lúštila staroveké egyptské hieroglyfy.

V skutočnosti nebol až taký nízky

Chýry o tom, že bol Napoleon nízky, sa začali šíriť už počas jeho života. Anglickí propagandisti ho znázornili ako maličkého v kritických karikatúrach počas napoleonských vojen. Viera v tento klam sa dosiahla takej miery, že v 20. storočí sa po Napoleonovi pomenoval psychologický komplex, ktorý je špecifický pre nízkych mužov. V skutočnosti mal približne 170 centimetrov, čo bol v tej dobe priemer. Táto výška sa určila podľa lekárskej správy, ktorá sa spísala pri jeho smrti.

Prečo sa začalo jazdiť na pravej strane cesty a prečo za to môže Napoleon

Pred Napoleonom sa v Európe jazdilo na ľavej strane cesty. Pretože tak mali jazdci pravú ruku, ktorou sa držal meč, vo vhodnej pozícii, a tak boli schopní zaútočiť počas jazdy v bitkách. Preto vždy zaútočila ľavá strana  ako prvá. Napoleon si ale myslel, že to je už starý spôsob vedenia vojny a rozhodol sa zmeniť strany, aby prekvapil svojich nepriateľov. Tento nový spôsob útoku sa rozšíril do všetkých dobytých krajín. Iba Veľká Británia sa nikdy nepodmanila Napoleonovi a stále jazdí na ľavej strane cesty.

Napísal ľúbostný román

Áno, je to pravda. Napoleon Bonaparte bol generál, revolucionár, cisár a príležitostne romantický spisovateľ. Napísal ľúbostný román s názvom Clisson et Eugénie tesne predtým, ako spoznal a vzal si Joséphine v roku 1795. Táto kniha rozpráva príbeh mladého vojaka a jeho vzťahu s postavou Bernardine Eugénie Désirée Clary, ktorej sestra sa oženila s jeho bratom menom Joseph. Román nebol zverejnený počas Napoleonovho života a po jeho smrti bol rukopis  rozdelený do segmentov, ktoré sa predali ako suveníry v aukčných sieňach v ďalších storočiach. Hoci rôzne segmenty boli zverejnené v tej či onej dobe, kompletný anglický preklad nebol spracovaný až do roku 2009.

Napoleon sa pokúsil o samovraždu

Po katastrofálnej vojne v Rusku a tlakoch zo šiestej koalície bol Napoleon prinútený ustúpiť kvôli zmluve Fontainebleau z 11. apríla 1814. Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že bude odsúdený žiť pohodlný život ako panovník ostrova Elba, Napoleonova prvá reakcia na jeho vyhnanstvo bol pokus o samovraždu. Niesol pri sebe jedovatú pilulku už od neúspechu v Rusku a nakoniec  sa rozhodol užiť ju 12. apríla. Pilulka pravdepodobne stratila s vekom svoju účinnosť a Napoleona nezabila, no silno ochorel.

O záchranu Napoleona z ostrova Svätej Heleny sa mal pokúsiť britský pašerák

Briti mali extrémnu opatrnosť pri zabezpečovaní Napoleonovej finálnej polohy. Ostrov St. Helena je izolovaný, obklopený strmými skalnými vrchmi a strážilo ho okolo 2800 mužov vyzbrojených 500 delami. More okolo ostrovčeka bolo neustále strážené celou flotilou Royal Navy, ktorá sa skladala z 11 lodí a dokonca aj osamotený ostrov, ktorý bol vzdialený skoro 2000 kilometrov v Atlantiku, bol zásobovaný ďalšou posádkou, aby sa zabránilo pokusu o záchranu z Južnej Ameriky. Počas posledných šiestich rokov Napoleonovho života na St. Helene zahŕňali únikové plány lode, balóny a dokonca aj pár primitívnych ponoriek. Notoricky známy britský pašerák Tom Johnson neskôr vyhlasoval, že v roku 1820 mu bola ponúknutá odmena v hodnote 40,000 libier za záchranu cisára. Vymyslel plán, no nie je jasné, ako ďaleko sa tento plán vôbec dostal, alebo či vlastne Johnson niekedy túto úlohu prijal, ale ak by sa mu to podarilo, bol by to jeden z najúžasnejších väzenských útekov v celej histórii.

Aj napriek 200-ročným špekuláciám o otrave arzénom, Napoleon pravdepodobne zomrel na rakovinu žalúdka

Napoleon Bonaparte zomrel 5. mája 1821 vo veku 51 rokov, vo vyhnanstve na ostrove Svätej Heleny. V tej dobe jeho osobný lekár informoval, že cisár zomrel na rakovinu žalúdka, v súlade so správami, že trpel bolesťami brucha a nevoľnosťou v posledných týždňoch svojho života. Jeho telo ale zostalo pozoruhodne dobre zachovalé, čo je častým nežiaducim účinkom otravy arzénom. V roku 1961 boli zistené zvýšené hladiny arzénu v prežívajúcich vzorkách Napoleonových vlasov, čo poháňalo tieto teórie ďalej.  Napriek tomu, štúdia z roku 2008 vykonaná tímom vedcov z talianskeho Národného ústavu jadrovej fyziky, vyvrátila toto podozrenie. Aj keď boli hladiny arzénu vyššie, v porovnaní s jeho predošlými vzorkami a so vzorkami jeho syna a manželky boli v norme. Za tieto hodnoty môžu pravdepodobne farby na stenách v jeho okolí počas celého života.