Sci-fi filmy siahajú za hranicu predstaviteľného a nemožného a práve tým sa stávajú pre nás atraktívnymi. Je samozrejmé, že nie sú založené na realite, pretože tá by pre diváka vo viacerých prípadoch nebola natoľko pútavá ako fikcia. Napriek tomu sa niektoré snímky tohoto žánru približujú realite viac a iné menej. Pozrime sa na konkrétnych prípadoch divácky obľúbených filmov, čo by v skutočnosti nefungovalo.
Pri filmoch z kategórie science fiction samotný príbeh a vizuálna stránka ďaleko prevyšujú ich hodnovernosť. Napriek tomu je zaujímavé porovnať, čo by v realite nebolo oproti filmu možné. Tieto nepresnosti nie sú vôbec chybami, ale aj vďaka nim získavajú filmy na atraktivite. Toto je 6 obľúbených sci-fi filmov a ich porovnanie s realitou.
Gravitácia / Gravity (2013)
ČSFD: 78 %
IMDb: 7,7/10
V hlavnej úlohe snímky Alfonsa Cuaróna stvárňuje herečka Sandra Bullock doktorku medicíny, ktorá zároveň vymyslela Hubblov teleskop a navyše je aj astronautkou. Jedno s druhým sa možno nevylučuje, no v skutočnom živote, aby to fungovalo, musela by byť naozaj všestranne nadanou. Ďalšou nepresnosťou je samotná rýchlosť, akou sa astronauti vo vesmíre pohybujú. V skutočnosti by ich tempo bolo oveľa pomalšie, a teda pre diváka menej atraktívne. (Spomalenie vo vesmíre sme mali možnosť vidieť napríklad v snímke Ad Astra v hlavnej úlohe v Bradom Pittom, kde sa ukázalo, že takáto poetika nemusí byť prijateľná pre každého diváka.)
Jednou z najzásadnejších nepresností je zobrazenie Hubblovho teleskopu a stanice ISS na obežnej dráhe Zeme. V skutočnosti sa totiž nachádzajú v úplne inej výške a navyše ich dráhy majú iný sklon. Navyše, prejsť od Hubblovho teleskopu k stanici ISS by kvôli rozdielu medzi orbitami bolo nemožné a astronauti by to neprežili. Sporným je aj výcvik samotných astronautov, ktorý podľa filmu Gravitácia trval iba polroka. Bullock má v snímke krátke a upravené vlasy. V skutočnosti ani fakt, že sú krátke, by nezabránil v tom, aby jej účes gravitácia výrazne pokazila. Sporné sú aj scény, v ktorých vystupuje iba v tielku a v krátkych nohaviciach. V skutočnosti by takto oblečená vo vesmíre neprežila.
Bullock, George Clooney a aj Cuarón sa však snažili dodržať fyzikálne zákonitosti všade, kde sa to dalo a byť čo najpresnejší. Aj preto sa radili napríklad so skutočnými astronautmi, ktorí vesmír navštívili. Aby však snímka nestratila na svojej príťažlivosti, niektoré veci museli, samozrejme, pozmeniť.
Interstellar (2014)
ČSFD: 84 %
IMDb: 8,6/10
Ani nepochybne jedna z divácky najobľúbenejších sci-fi snímok dnešnej doby z dielne ikonického režiséra Christophera Nolana sa nevyhla niekoľkým vedeckým nepresnostiam. Hneď prvá planéta, na ktorej sa posádka ocitla, by v skutočnosti nemohla existovať. Nachádzala sa totiž v takej blízkosti čiernej diery, že by ju roztrhala. Podobne to platí aj v scéne, v ktorej posádka padne priamo do čiernej diery. Čo sa v nej nachádza alebo ako vyzerá vo svojom vnútri, je výplodom iba scenáristickej fantázie. Takýmito znalosťami zatiaľ nedisponujeme.
Ďalšou nepresnosťou sú ľadové oblaky, ktoré sa nedokážu vytvoriť ani nad zľadovateľou planétou. Na druhej strane, samotné cestovanie časom vo filme bolo inšpirované Einsteinovou teóriou relativity a brat režiséra a scenárista filmu Jonathan Nolan sa pri písaní scenára štyri roky venoval jej štúdiu. Zaujímavosťou je aj jednoducho prehliadnuteľný detail tikania, ktorý si môžete všimnúť v sekvencii odohrávajúcej sa na planéte pokrytej vodou. Tikanie zaznieva každých 1,25 sekundy a v skutočnosti za tento čas na planéte ubehne na Zemi 24 hodín, teda jeden deň.
Armageddon (1998)
ČSFD: 75 %
IMDb: 6,7/10
Film režiséra Michaela Baya vedecky zlyháva už vo svojej kľúčovej zápletke. Kevin Zahnle z NASA opísal v súvislosti s týmto filmom, ako fungujú asteroidy a či je reálne, že zrazu spozorujeme nad Zemou obrovský asteroid, ktorý do troch týždňov zničí našu planétu. Vychádza z dialógu z filmu, v ktorom vedec z NASA informuje prezidenta, že o 18 dní zasiahne Zem asteroid vo veľkosti Texasu.
Podľa Zanhleho je takýto scenár absolútne nereálny. Podľa jeho slov iba tri najväčšie asteroidy možno označiť, že sú vo veľkosti Texasu. Ak by chýbalo iba 18 dní do stretu so Zemou, určite by bol tento asteroid pozorovateľný z našej planéty oveľa skôr. A preto myšlienka, že si ho v NASA všimli až takto neskoro, je nereálna. Navyše, ak by v skutočnosti chceli tento asteroid zničiť, museli by konať oveľa skôr a mať pripravenú silnejšiu bombu, aby to fungovalo.
Zaujímavosťou je, že NASA používa snímku Armageddon pri svojich školeniach. Nie však pre svoju autentickosť, ale práve pre svoje chyby, ktorých je podľa NASA vo filme (neuveriteľných) viac ako 168. Pri školení je teda úlohou astronautov objaviť všetky tieto nezrovnalosti. Pre porovnanie, samotný film trvá 150 minút, čiže sa v ňom objavujú chyby častejšie ako jedna za minútu.
Lucy (2014)
ČSFD: 64 %
IMDb: 6,4/10
Snímka Lucy vedecky zlyháva už vo svojej premise, ktorá hovorí, že človek využíva iba 10 % svojho mozgu. Je dôležité vedieť, že to tak v skutočnosti nie je a tento fakt je iba scenáristicky prispôsobený pre tento film, respektíve šíriaci sa mýtus. Ako vysvetľuje problematiku filmu web Insider, pravdou je, že človek využíva prakticky každú časť svojho mozgu, ktorý je navyše aktívny neustále. Preto teória, podľa ktorej by sme sa vďaka super liekom alebo drogám začali rýchlo učiť nové jazyky alebo dokonca presúvať z jedného miesta na druhé, nie je vôbec reálna.
Okrem toho má film aj viacero fyzikálnych nepresností súvisiacich s jednoduchými pravidlami gravitácie. Jednou z nich je napríklad sekvencia, v ktorej má Lucy (hrá ju Scarlett Johansson) záchvat a leží na strope. Vlasy by jej v tomto momente mali podľa fyzikálnych zákonitostí padať dolu, čo sa však nedeje, keďže jej predstaviteľka leží, klasicky, na podlahe.
Deň po tom / The Day After Tomorrow (2004)
ČSFD: 66 %
IMDb: 6,4/10
Katastrofická sci-fi snímka z dielne režiséra Rolanda Emmericha ukazuje kruté následky globálneho otepľovania. Pre pútavosť filmu však boli značne zveličené. Prudké zmeny počasia, ktoré v ňom môžeme vidieť, sú totiž absolútne nereálne. Obrovské tornáda, hurikány, gigantické krupobitie alebo náhle zmeny teploty aj do -65 stupňov Celzia. Ak by k niečomu z toho naozaj došlo, určite nie ku všetkému a v tie isté dni.
Globálne otepľovanie ovplyvňuje počasie, napriek tomu je klíma na Zemi stabilná. Preto takéto náhle zmeny nie sú možné. Ak prídu, budú prichádzať postupne. Navyše, sila vetra, ktorá sa v snímke objavuje nad New Yorkom nie je nad pevninou vôbec možná. Hrozba klimatických zmien je desivá, avšak, že by sa scenár tohoto filmu stal realitou, je viac než nepravdepodobné.
Sopka / Volcano (1997)
ČSFD: 54 %
IMDb: 5,5/10
Podobne ako v predchádzajúcom prípade, ani výbuch sopky neprichádza z ničoho nič ako následky globálneho otepľovania. Základný konflikt filmu Sopka stojí na výbuchu sopky v Los Angeles, ktorá prekvapí nepripravených obyvateľov svojou ohnivou lávou. Navyše, výbuch sopky je založený na pohybe tektonických platní, pri ktorom jedna skĺza pod druhú a tým uvoľňuje magmu na povrch. V blízkosti Kalifornie však k tomuto nemôže dôjsť.
quora.com, todayifoundout.com
Nahlásiť chybu v článku