Aj keď dnes nás ohrozuje pandémia nového koronavírusu a situácia je stále vážna, aj pri prenesení do histórie sme na tom stále oveľa lepšie. Na konci 18. storočia sa však podaril jeden veľký úspech, a to významne potlačiť ochorenie, na ktoré ročne zomieralo až 50 miliónov ľudí. Išlo o pravé kiahne, ktoré mali mortalitu na úrovni 10 až 30 percent. Tento úspech sa podaril vakcináciou, ktorú vyvinul Edward Jenner. 

18. storočie v znamení kiahní

V roku 1796 v Anglicku bujneli kiahne, najmä v preplnených mestách sa infekcia šírila ľahko. Neexistoval voči nim žiadny liek a bojovať s nimi musela jedine imunita. Pravdou je, že existovala metóda známa ako variolácia, pri ktorej sa zámerne do rany zaniesla malá dávka zvyčajne sušeného hnisu kiahní, ktoré sú v takom stave mierne oslabené. Pri tom sa dúfalo, že sa rozvinie mierna infekcia a potom sa u pacienta vyvinie imunita.

Táto metóda však mala mnoho negatív. Išlo v podstate o ruskú ruletu so životom, keďže infekcia mohla prepuknúť v plnej sile, navyše variolovaný jedinec bol infekčný. Tento proces teda nebol vôbec ideálny, práve naopak.

Radšej kravské ako pravé

Z Jennera sa stal lekár a vo svojej praxi na vidieku v Berkeley v grófstve Gloucestershire vykonával aj varioláciu. V tom čase ho zaujali fámy, ktoré hovorili, že dojičky mlieka sú imúnne voči pravým kiahňam, keďže zvyčajne prekonali aj kravské kiahne, ktorých priebeh ochorenia je miernejší a menej nebezpečný.

V máji 1796 prišla za Jennerom jedna dojička s vyrážkou na ruke. Diagnostikoval jej kravské kiahne, pričom ona potvrdila, že jedna z kráv ich mala tiež. Jenner využil príležitosť otestovať, či kravské kiahne naozaj poskytujú imunitu.

Pokus na chlapcovi

Odobral hnis z vyrážok infikovanej dojičky a rozhodol sa ho vpichnúť 8-ročnému Jamesovi Phipposvi, synovi jeho záhradníka.

Chlapec ochorel a trvalo asi 6 týždňov, kým infekciu kravských kiahní porazil. Potom Jenner naočkoval chlapca pravými kiahňami. To bol veľký risk, no fungovalo to a u chlapca, ktorý mimochodom zdieľal posteľ so svojimi súrodencami, sa infekcia neprejavila. Ak by áno, je dosť možné, že okrem mladého Jamesa by sa nakazili a možno aj zomreli aj jeho súrodenci.

Do rezov mu vtieral hnis

Aby Jenner svoju teóriu potvrdil, chlapca vystavil pravým kiahňam ešte 20-krát, pričom mu do čerstvých rezov na ruke vtieral hnis z kiahní. Mladý James bol však imúnny.

Jeho výskum bol však zamietnutý kvôli veľmi malej vzorke. Jenner preto takto očkoval aj svojho syna či niekoľko ďalších chudobných robotníkov a ich deti. Neskôr uskutočnil celonárodný prieskum, v ktorom zistil, že ľudia, ktorí prekonali kravské kiahne, sa javili ako imúnni voči pravým kiahňam.

Zachránil milióny životov

Jenner napokon v roku 1798 publikoval článok, v ktorom nazval svoju metódu vakcinácia (z latinského slova vacca – krava) a pre pôvodcu nákazy zaviedol termín vírus. Ľudia sa začali zámerne infikovať kravskými kiahňami, čím sa ochránili pred smrteľnými pravými kiahňami.

Vďaka jeho zisteniam je považovaný za otca imunológie a jeho práca býva často označovaná ako „práca, ktorá zachránila najviac životov v dejinách ľudstva“.

Risk, ktorý bol zisk

Pokiaľ ide o mladého chlapca, Jenner z vďaky kúpil pre jeho rodinu chalupu, v ktorej následne bývali. Z dnešného pohľadu je nakaziť smrteľnou chorobou 8-ročné dieťa a skúšať na ňom, či zaberie teoretická metóda niečo neslýchané a hodné trestného stíhania, v tej dobe to nebolo nič neobvyklé a nikto sa nad tým v zásade nepozastavoval.

Jennerove pokusy nevzbudili ani tak vlnu odporu kvôli neetickosti, ale skôr kvôli tomu, že sa zahráva s Bohom a jeho vôľou. Dokonca aj rektor z Berkeley mu povedal, že zasahuje tak do prirodzeného poriadku. Jenner mu ale odvetil, že nespochybňuje božskosť, ale snaží sa vysvetliť Jeho fungovanie. Odvolával sa tiež na Isaaca Newtona a na to, že jeho práca pôsobí v prospech ľudstva.

Eradikácia kiahní

S kiahňami sa bojovalo ešte veľmi dlho a aj v 20. storočí. Až v roku 1979 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia kiahne za eradikované vďaka masívnemu očkovaciemu programu, ktoré viedol aj doktor Donald Henderson, o ktorom sme vám v minulosti priniesli článok.

Pravé kiahne tak vďaka obetavým ľuďom, ktorí neváhali riskovať zmizli z našich životov a existujú iba ako desivá pripomienka toho, ako svet vyzeral pred zavedením vakcinácie.

Pozri aj:

Tento muž zachránil milióny životov po celom svete, no takmer nikto ho nepozná

iflscience, the conversation, the lancet, telegraph, ncbi.nlm.nih.gov