Prvá atómová bomba vznikla v rámci tajného projektu Manhattan počas 2. svetovej vojny. Najväčšie kapacity z fyziky spoločne pracovali na tom, aby misky váh naklonili na svoju stranu, pričom vedeli, že o niečo také sa pokúša aj nepriateľ. Ich snaha bola zavŕšená najprv skúšobným testom na púšti v Novom Mexiku a následne zhodením bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. O niekoľko desiatok rokov neskôr ale jeden študent fyziky napísal seminárnu prácu, na základe ktorej by bolo možné takéto bomby vyrobiť.
John Aristotle Phillips sa preslávil v roku 1976 vo veku, keď mal 21 rokov a navštevoval Princetonskú univerzitu. Ako píše portál Villagevoice, v skutočnosti to bol podpriemerný študent a jeho akademické vyhliadky neboli ružové. Ak by prepadol, hrozilo, že ho z univerzity vyhodia.
Chcel dokázať, že to zvládne aj priemerný študent
Philips sa teda rozhodol, že urobí jednu veľkú prácu, ktorou si vyrieši všetky ročníkové povinnosti. Bol fascinovaný atómovou energiou a to využil. Zamyslel sa nad tým, či by na základe dostupných informácií dokázal priemerný študent fyzikálnych vied navrhnúť atómovú bombu. Práca by mala tiež slúžiť ako upozornenie toho, že ak to dokáže študent, nemal by to byť problém pre teroristické organizácie, ktoré môžu disponovať väčším množstvom chytrejších inžinierov a hlavne peňazí.
Svoju prácu pomenoval „Ako si postaviť svoju vlastnú atómovú bombu“ a pustil sa do tvorby. Začal zhromažďovať odtajnené dokumenty, ktoré boli verejnosti prístupné. Začal tiež stavať maketu vlastnej bomby, ktorá mala mať veľkosť plážovej lopty, pričom vychádzal z dizajnu bomby zhodenej na Nagasaki. Štiepnym materiálom malo byť plutónium o množstve asi 7 kilogramov.
Problém so začatím štiepenia
Phillips nebol prvým študentom, ktorý prišiel s takouto prácou. Avšak nikto predtým nepredložil výsledok tak prepracovaný a realizovateľný. Iní študenti narážali totiž na jeden vážny problém.
Aby mohol vôbec nastať jadrový výbuch, treba, okrem iného, iniciovať prvotný výbuch, ktorým sa dosiahne nadkritický stav a započne sa jadrová reakcia. Tento nadkritický stav sa udeje tak, že okolo jadrového materiálu je umiestnená klasická výbušnina, ktorá v zlomku sekundy presným spôsobom pomocou výbuchu stlačí jadrový materiál, a to až tak, že sa stane nadkritickým a dôjde k jeho štiepeniu, pričom sa uvoľní veľké množstvo energie. Ak sa to nepodarí, nenastane jadrový výbuch a všetok jadrový materiál sa v podstate iba rozmetá po okolí.
Zavolal a poradili mu
Na tento problém pri svojej práci narazil aj Phillips. Vyriešil ho však svojsky, no geniálne. Zobral telefón a zavolal do spoločnosti DuPont, čo je známy chemický, ale aj zbrojársky a atómový holding. Požiadal ich o návrh rozbušky, ktorý by dokázal implodovať dovnútra tak, aby pôsobil na kovovú guľu. Sám sa smial na tom, že im mohol rovno povedať, že chce návrh na to, ako implodovať plutónium. Z holdingu na prekvapenie dostal odpoveď a návod, ako to urobiť. Kľúčový problém bol vyriešený.
Ako píše portál IFLScience, Phillips si vo svojej internátnej izbe postavil aj maketu samotnej bomby. Tá, ak by fungovala, mala by silu asi tretiny oproti tej, ktorá bola zhodená na Hirošimu.
Agenti mu prácu zhabali
Keď jeho prácu preštudoval jadrový vedec a fyzik Frank Chilton, povedal, že Phillipsov dizajn bomby by mohol fungovať.
Avšak krátko po tom, ako Phillips odovzdal prácu, na univerzitu prišli agenti FBI. Tí mu ju zhabali a klasifikovali. Aj keď mnohé informácie, ktoré Phillips v práci použil, sú odtajnené, tak práve informácie získané zo spoločnosti DuPont mohli byť tajné. Následne sa príbeh Phillipsa dostal do novín a vyslúžil si prezývku „Atómové dieťa“.
Neskôr Phillipsa kontaktovalinejaký človek, ktorý chcel od neho návrh kúpiť. Kto to bol, je ťažké povedať, no Villagevoice píše, že to mohol byť niekto z veľvyslanectva Pakistanu. Táto krajina v tom čase svoj jadrový program iba začínala, pričom prvý test vykonali až v roku 1998. Záujem o Phillipsovu prácu teda mohli mať skutočne veľký.
This is true. His name is John Aristotle Phillips. pic.twitter.com/nHKsRXqcXD
— THATISABSURDITY.COM (@AuthorofAbsurd) July 27, 2021
Môže hocikto postaviť atómovú bombu?
Phillipsova práca spôsobila aj isté obavy o bezpečnosť. Skutočne môže v podstate hocikto vymyslieť návrh na jadrovú bombu? A keď to dokáže priemerný študent, tak prečo by to nedokázali aj teroristi?
Je tu však jeden veľký a zásadný problém. Ten, kto chce naozaj vyrobiť atómovú bombu, sa musí vyrovnať s množstvom problémov. Okrem funkčných plánov je to hlavne získanie dostatočného množstva obohateného jadrového materiálu. Na to je potrebná uránová ruda, v ktorej sa však nachádza iba veľmi malé množstvo využiteľného štiepneho izotopu uránu. Musí preto nastať náročný a zložitý spôsob obohacovania uránu. Na to treba zložité a drahé technológie a veľké množstvo čistého uránu získaného z niekoľkých ton uránovej rudy. Inou možnosťou je postavenie špeciálneho reaktora na výrobu plutónia, aj to je však mimoriadne náročná a zložitá úloha, pričom je tiež potrebná uránová ruda.
Mať teda použiteľný návrh atómovej bomby je jedna, určite významná vec, avšak cesta k postaveniu skutočnej atómovej bomby je tak stále veľmi vzdialená a bez obrovských financií, znalostí a zručností prakticky nerealizovateľná.
Úspešný podnikateľ a bojovník proti atómovým zbraniam
Z Phillipsa sa stala celebrita a túto popularitu neskôr využil a stal sa aktivistom proti jadrovým zbraniam Následne tiež kandidoval do Snemovne reprezentantov za Demokratickú stranu. Kandidoval dvakrát, vždy však prehral.
Skúsenosti z kampaní potom neskôr využil a založil technologickú spoločnosť zameranú na politické kampane. Jeho služby využili v podstate všetci prezidenti od čias Ronalda Reagana. Phillips v súčasnosti žije v meste San Francisco so svojou manželkou a dcérou.
Nahlásiť chybu v článku