O jadrovú katastrofu v Černobyle sa ľudia v poslednej dobe zaujímajú viac ako predtým. Určite za to môže aj seriál Chernobyl, ktorý je mimoriadne populárny aj na Slovensku. Cestovky hlásia veľký záujem o návštevu tohto miesta a ľudí katastrofa fascinuje až tak, že si na tomto mieste robia nevhodné selfie. Jedna z vecí ohľadom Černobyľu je ale veľmi zaujímavá. Keď tam ľudia umierali na rakovinu spôsobenú ožiarením, prečo tam rastliny „veselo“ rastú a neumierajú tiež? Vysvetľuje portál theconversation.
Z Černobyľu sa po odídení ľudí stala v podstate prírodná rezervácia bez vonkajšieho zásahu. Príroda si toto územie berie naspäť a vracajú sa tu pôvodné druhy zvierat, ako sú medvede, diviaky či vlci.
Rastliny umierali
Pokiaľ ide o rastliny okamžite po katastrofe, aj tie dostali veľkú ranu. Známy „Červený les“ na ktorý dopadali rádionuklidy, sa stal červeným práve preto, lebo stromy tam v dôsledku vysokej radiácie a toxicity jednoducho umreli. Dôvodom bolo, že stromy, ktoré tam rástli desiatky rokov sa nedokázali vyrovnať s okamžitou a veľkou radiáciou.
No teraz, ak sa pozriete na Černobyľ a aj na blízke územia pri elektrárni, vidíte na mnohých miestach zeleň. Prečo je tak odolná voči radiácii?
Radiácia a bunky
Aby sme na to našli odpoveď, musíme si ujasniť, ako radiácia pôsobí na živé bunky. Vysokoenergetické častice prenikajú cez bunky a „rozbíjajú“ ich štruktúru. Väčšina buniek je ale nahraditeľná a organizmus vytvorí nové. Výnimkou je, ak je poškodené DNA a pri vyšších dávkach žiarenia bunky rýchlo umierajú a s nimi aj organizmus. No nižšie dávky môžu spôsobiť mutácie, na ktoré sa okamžite neumiera, no môžu vyvolať rakovinové ochorenie.
U zvierat či ľudí je takýto stav často fatálny. Je to preto, že bunky sú často vysoko špecializované a nie sú veľmi flexibilné. Bunky živočíchov fungujú ako zložitý stroj a každá bunka v rôznych orgánoch plní svoju špecifickú funkciu. Ich spolupráca má potom za následok, že živočích môže žiť.
Odolné rastliny
Rastliny na druhej strane však pracujú oveľa flexibilnejším spôsobom. Keďže sa nemôžu hýbať, nemajú inú možnosť ako sa iba prispôsobovať okolitým podmienkam. Ich bunky sú viac prepojené a pracujú viac „spolu“. Korene rastlín siahajú do pôdy a chemické zloženie tak ovplyvňuje celú rastlinu a tá sa podľa toho vyvíja. Takisto aj faktory ako dostatok vlahy, svetla, ale aj teplota či množstvo živín ovplyvní celkovú rastlinu.
Narozdiel od živočíšnych buniek, sú tie rastlinné schopné vytvárať nové bunky akéhokoľvek typu, ktoré rastlina potrebuje. To umožňuje napríklad záhradkárom zobrať si odrezok rastliny, zasadiť ho a z neho vyrastie plnohodnotná rastlina.
Z toho vyplýva, že rastlina dokáže oveľa jednoduchšie nahradiť poškodené či mŕtve bunky ako živočíchy, a to platí aj v prípade radiácie. Je pravda, že aj rastlina môže dostať rakovinu, no tá je viac „uzavretá“ v časti rastliny, ktorú napadne a nešíri sa po celej rastline. Rastlina tak zvyčajne dokáže prežiť, lebo dokáže obísť poškodené či nefunkčné časti.
Rastliny v Černobyle využívajú tiež mechanizmy, ako sa proti radiácii brániť a chránia si svoju DNA. Produkujú v semenách viac bielkovín, ktoré bojujú proti radiácii. Čerpajú tak aj vďaka evolúcii a času kedy vznikli. V dávnych dobách bola úroveň radiácie na Zemi podstatne vyššia a rastliny tak iba zapínajú svoje dávne mechanizmy, ktoré využívali.
Život v Černobyle prekvitá
Populácie živočíchov no aj rastlín sú v zakázanej zóne vyššie ako v čase pred katastrofou. Keďže ale radiácia časom poklesla, príroda si našla cestičky, aby tu dokázala fungovať a dokonca prosperovať.
Zásadný vplyv má tiež to, že človek toto miesto opustil. A to nám nastavuje smutné zrkadlo. Rozmanitosť prírody na tomto území napovedá, že človek a jeho pôsobenie malo na toto miesto negatívnejší vplyv, ako najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku