V niekoľkých amerických krajinách existujú farmy na telá už nejaký ten čas. Umožňujú skúmať vplyv rôznych faktorov na rozklad tela, čo poskytuje množstvo praktických poznatkov. Využiť ich možno napríklad pri vyšetrovaní zločinov. Tento fakt si uvedomuje čoraz viac krajín a prvú farmu na telá otvára už aj Británia.
Farmy na telá existujú už roky
Britská armáda spustila spoluprácu s odborníkmi z forenznej oblasti a čoskoro otvoria brány prvej farmy na telá. Podobné miesta určené na výskum existujú už niekoľko rokov, napríklad v Amerike, v Holandsku či v Austrálii. Prvá farma bola otvorená v roku 1981 v Tennessee a odvtedy pribudlo niekoľko ďalších. Vedci tak majú možnosť v kontrolovaných podmienkach sledovať, ako dochádza vplyvom rôznych faktorov k rozkladu tkanív a kostí. Napríklad, sledujú vplyv podnebia alebo chemikálií prítomných vo vode, vo vzduchu či v pôde. Telo môžu nechať voľne ležať alebo ho umiestnia do auta. Podmienky jednoducho prispôsobia tak, aby im poskytli čo najviac informácií.
Majú zástancov i odporcov
Nápad si získal mnoho fanúšikov, ale i odporcov. Zástancovia tvrdia, že farma na telá je jedinečnou príležitosťou a zdrojom informácií, aké sa skúmaním zvieracích tiel nedajú získať. Podľa odporcov je však takéto skúmanie ľudských tiel morbídne a neprístojné. Nature uvádza, že k vytvoreniu farmy dôjde napriek protestom a ministerstvo obrany už dokonca vybralo aj priestory, zatiaľ však o nich neboli zverejnené bližšie informácie.
Telá ako dôkazy
Telá, ktoré budú na farme skúmané, ľudia zvyčajne darujú na výskumné účely a budú pochované alebo ponechané na voľnom priestranstve. Telá môžu poskytnúť mimoriadne užitočné dôkazy, ktoré môžu byť v prípade potreby dokonca využité aj počas súdneho procesu.
Odporcovia sa nájdu aj medzi vedcami
Toto nie je prvý prípad, kedy sa Británia pokúša o zriadenie podobného zariadenia. Kedysi oň žiadal Richard Arnold, riaditeľ pohrebníckych služieb Omega Supplies, v tom čase však s jeho nápadom nesúhlasila vedecká komunita. Odborníci sa báli, že farma na telá by pritiahla príliš veľa mediálnej pozornosti, následkom čoho by sa ľudia zdráhali darovať telá na výskumné účely, či na výučbu anatómie.
Pre a proti
Medzi odporcov nápadu patrí aj forenzná antropologička Sue Black, ktorá sa vo svojej knihe All that Remains v roku 2018 vyjadrila, že je to skutočne morbídny nápad a nedokáže si predstaviť, že by sa niekto mal prechádzať medzi mŕtvymi telami a obzerať si ich ako turistickú atrakciu. Okrem toho, spochybnila aj to, či ide o validný a relevantný zdroj informácií. Iní vedci zas farmu bránia a tvrdia, že môže byť nápomocná pri určovaní času smrti a identifikácii obetí, pričom určiť akékoľvek časové relácie je po 24 hodinách od úmrtia mimoriadne náročné. Využiť informácie z už existujúcich fariem v Amerike či Austrálii zas nie je možné kvôli odlišným podnebným podmienkam.
Darovanie tiel na Slovensku
Aj keď na Slovensku farmy na telá zatiaľ neexistujú, aj tu sa študenti medicíny potrebujú učiť anatómiu, darovať telo je preto možné aj u nás. Zákony sú však v tomto prípade nejasné a darcovstvo podlieha celkom iným podmienkam, ako v prípade darovania orgánov určených na transplantáciu.
nature, medipravnik
Nahlásiť chybu v článku