Vírusy sú pre nás stále tak trochu záhadou. Vedci sa stále nevedia zhodnúť na tom, či ich majú radiť medzi živé organizmy, keďže nemôžu žiť ani sa množiť mimo hostiteľského organizmu. Navyše, je to v podstate iba genetická informácia obalená v proteíne. Na druhej strane však dokážu v organizme fungovať ako živé bytosti. Tajuplnosť vírusov podporuje aj to, že ich nemáme dostatočne zmapované, čo dokazuje aj najnovší objav z Brazílie.
Kým vo svete sa vo všetkých možných pádoch skloňuje koronavírus, ktorý si podľa najnovších správ už vyžiadal viac obetí ako SARS, vedcov prekvapuje nález nového vírusu z umelého brazílskeho jazera Lagoa da Pampulha v meste Belo Horizonte.
Nepodobá sa na žiadny iný
Vedci v ňom našli doteraz nepoznaný vírus a ako informuje portál Science Alert, jeho genóm je takmer úplne neznámy, keďže obsahuje gény, ktoré doteraz neboli v žiadnom výskume vírusov popísané. Pomenovali ho yaravírus po brazílskej mytologickej vodnej víle, ktorá láka námorníkov pod vodu, aby tam s ňou žili naveky. A aj keď Yaravirus brasiliensis nie je nič mytologické, je minimálne rovnako záhadný, ako vodná víla, po ktorej nesie svoje meno.
Scientists Discover Mysterious Virus in Brazil With No Known Genes They Can Identify https://t.co/KuTG4GdDM1
— ScienceAlert (@ScienceAlert) February 10, 2020
Vírus vedci našli v amébach, teda meňavkách, čo je jednobunkovec zvyčajne žijúci vo vode, avšak niektoré druhy žijú aj súši.
„Objav predstavuje novú líniu vírusov améby so záhadným pôvodom a fylogéniou,“ uvádzajú vedci v štúdii, ktorá však ešte neprešla recenzovaním iných vedcov.
Osirelý vírus
Vedecký tím, ktorý objavil yaravírus, má s objavovaním nových vírusov už viaceré skúsenosti. Bernard La Scola z univerzity Aix-Marseille vo Francúzsku a Jônatas S. Abrahão z brazílskej Federálnej univerzity v Minase Gerais pred dvomi rokmi objavili vo vode obrovský vírus s pomenovaním tupanvírus. Ten je pozoruhodný nielen veľkosťou, ale aj tým, že má zložitejšie genómy a dokáže si opravovať DNA či ju dokonca replikovať. Pred objavením veľkých vírusov sa predpokladalo, že takéto úkony vírusy nedokážu vykonávať.
Nový yaravírus však nepatrí medzi veľké vírusy, skladá sa z malých častíc s veľkosťou 80 nanometrov. Čo je na ňom pozoruhodné, je jeho jedinečný genóm. Vedci zistili, že viac ako 90 percent génov yaravirusu totiž nebolo nikdy predtým opísaných, čo ho radí medzi tzv. osirelé vírusy.
Pri skúmaní databáz našli iba 6 génov, ktoré sú zdokumentované, čo predstavuje menej ako 10 % jeho genómu.
„Pri použití štandardných protokolov sme nenašli žiadne rozpoznateľné sekvencie v jeho genóme,“ vysvetľujú vedci a dodávajú, že „podľa postupov na detekciu vírusov by yaravírus pri náhodnom skúmaní ani nebol označený za vírus.“
Medzi vedcami zatiaľ panujú iba dohady o tom, čo je vlastne yaravírus zač. Naznačujú však, že to môže byť prvý izolovaný prípad neznámej skupiny vírusov améb, či potenciálne vzdialený príbuzný nejakého veľkého druhu vírusu, ktorý sa vyvinul do malej formy.
„Množstvo neznámych proteínov tvoriacich yaravírus nám ukazuje variabilitu, ktorá existuje vo vírusovom svete a to, koľko toho ešte musíme objaviť,“ uzatvárajú svoje dohady autori štúdie.
Nahlásiť chybu v článku