Jim Jarmusch je jedným z najvýznamnejších tvorcov súčasnej kinematografie. Na svojom konte má filmy ako Káva a cigarety, Noc na Zemi, Cudzejší ako raj či Paterson. Tento rok otváral brány prestížneho filmového festivalu v Cannes svojím novým počinom − hororovou zombie komédiou Mŕtvi neumierajú. Teraz prichádza táto novinka aj do našich kín. 

Jarmusch v roku 2016 očaril filmový svet svojou minimalistickou snímkou o vodičovi autobusu Paterson a jeho žene, ktorí žijú v mestečku s rovnakým názvom. Dráma dvojice, ktorá prirodzene prežíva svoju každodennú rutinu bez väčších výchyliek, zaujala kritikov a okamžite si získala srdcia fanúšikov. V roku 2019 sa však tento ikonický režisér vracia ku svojmu predchádzajúcemu žánru a oživuje svet nemŕtvych.

Zabudnite na Patersona, prichádza zombie apokalypsa

Režisér sa vo filme Mŕtvi neumierajú štýlovo obracia na svoju hororovú love story Prežijú len milenci (Only Lovers Left Alive, 2013), v ktorej hlavní hrdinovia Adam a Eva čelia skrytému strachu zo zombie. Dej je založený na plynutí inteligentných dialógov o umení či vede a napokon prináša divákovi katarziu v nadčasovej myšlienke. Kým však tu čelili iba neviditeľnému problému, Jarmusch sa tentokrát posunul v zombie žánri o kus ďalej a Mŕtvi neumierajú nám ukazuje všetko, čo v ňom nesmie chýbať. Vystupujúci zombie zo záhrobia, krv či ľudské mäso.

Šerif Robertson (Bill Murray) spolu s mladším kolegom Petersonom (Adam Driver) veľa napätia počas svojej policajnej služby nezažívajú. Na upevnenie Jarmuschovej klasicky pomaly plynúcej atmosféry slúžia pomalé, často sa opakujúce dialógy a scény. A práve vďaka nim vznikajú prvky humoru v inak ponurej nálade miestneho pokojného malomestského života. Začnú sa však objavovať čudné vraždy a Peterson okamžite vytuší, že sú za tým nemŕtvi − zombie. Rozhodne sa teda urobiť presne to, čo čítal vo svojich komiksoch alebo videl vo filmoch. Vie, že zastaviť ich môže iba jediným spôsobom, a to odrezaním hlavy.

Ukryté indície, ktoré musí divák rozlúštiť

Film Mŕtvi neumierajú predstavuje inteligentnú hru s divákom, jeho pozornosťou a vedomosťami z kinematografie. Už iba samotné meno policajta Peterson sa výrazne podobá hlavnému hrdinovi Jarmuschovho predošlého filmu Paterson. Vôbec teda diváka nemusí prekvapiť, že režisér do oboch úloh zasadil Adama Drivera, ktorý si navyše od začiatku uvedomuje, že sa nachádza vo filme. Svoju filmovú prítomnosť navyše potvrdí v závere filmu, kedy prezradí, že celý čas vie, ako to skončí. Mal to predsa napísané v scenári.

Jarmusch trefne pracuje s detailami, akými sú napríklad hodinky, rádio, zvláštne správanie zvierat alebo huby, ktoré rastú tam, kde nemajú (podobne ako vo filme Prežijú len milenci). Vďaka nim dokážeme, podobne ako vyšetrovateľ Peterson, vytušiť, že niečo nie je v poriadku. Správy hlásia, že os našej planéty sa vychýlila z normálu, avšak samozrejme, nikto za to nie je zodpovedný. Peterson však vie, že práve toto je spúšťačom katastrofy, ktorá prichádza. A ako odzačiatku tvrdí, neskončí sa dobre.

Herci, postavy či situácie nie sú náhodné

Grotesku vytvárajú už aj samotné charaktery postáv a ich miestami bizarné správanie. Oproti pokojnému Petersonovi stojí policajtka Mindy, ktorá predstavuje klasickú postavu z hororového filmu. Zelda, ktorá pracuje v pohrebníckej službe by sa dala prirovnať k hrdinke Tarantinovho filmu Kill Bill alebo rasistický farmár Miller, ktorého presvedčenie naznačuje už aj nápis na jeho šiltovke. A navyše mu vôbec neprekáža, keď príde to styku s černochom.

Hviezdne vojny, Dean, Frodo, Harry Potter… Podobne ako v predchádzajúcej Jarmuschovej tvorbe, ani tu si nenechal ujsť možnosť vložiť odkazy či asociácie na rôzne filmy a ich hrdinov. Výber hlavných postáv rovnako nepodliehal náhode. Do hlavnej úlohy obsadil Billa Murraya, s ktorým už v minulosti spolupracoval (Káva a cigarety, Zlomené kvety). Okrem toho si zahral aj v jednom z najslávnejších zombie filmov na svete,  Zombieland (Ruben Fleischer, 2009) a preto bol výber úplne jasný. Najväčšiu poctu však vzdal filmovej klasike Noc živých mŕtvych (George A. Romero, 1968), ktorá sa stala priekopníkom svojho žánru.

Mŕtvi neumierajú, ale nás to ešte len čaká

Titulnou skladbou sa stala pieseň Sturgilla Simpsona – The Dead Don’t Die, ktorá vo filme zaznela niekoľkokrát a samozrejme, Peterson si bol jasne vedomý toho, že ide o titulnú skladbu tohoto filmu. Okrem toho sa vo filme objavil aj Iggy Pop, ktorý stvárnil zombie prahnúceho po káve alebo speváčka Selena Gomez, ktorá zastupovala prítomnú mladú hispterskú generáciu.

Pomocou všetkých týchto chytrých hračiek sa Jarmusch snažil vyrozprávať príbeh s viacerými rovinami, na povrchu zombie apokalypsy. Mŕtvi sa vracajú na svet medzi živých kvôli odkloneniu osi Zeme, ktorú spôsobil človek. Navyše rovnako, ako po ľudskej krvi, priahnu po tom, čo mali v živote najradšej. Či to už bola káva, Chardonnay, drogy alebo wifi či bluetooth. Jarmuschovi sa metaforicky podarilo upozorniť na veci, ktoré vládnu dnes naším svetom, a za ktorými sa neraz dokážeme hnať aj cez mŕtvoly.

Celú katastrofu z diaľky pozoruje čudák Bob, žijúci v lese. Peterson a Robertson sa napokon postavia voči nebezpečenstvu, ktoré ich však v závere úplne pohltí. Bob svojím komentárom zreteľne opovrhuje všetkým, čo sa pred jeho očami deje. Žije v úplne inom, od nás izolovanom svete, a aj vďaka tomu je v bezpečí pred vonkajšími hrozbami, ktoré na ľudí číhajú na každom kroku.

Jarmusch vo filme Mŕtvi neumierajú vyrozprával hlbokú myšlienku o stave nášho sveta pomocou invázie nemŕtvych. Forma filmu však zďaleka zatienila jeho obsah a hlavnú myšlienku. Prítomné groteskné situácie občas fungujú menej a niekedy už prichádzajú priveľmi silene. Ku koncu sa všetky rozohraté roviny začnú miešať, pridávajú sa ďalšie a film sa začne postupne zosypávať. Napriek tomu ide nepochybne o dielo, v ktorom vidieť silný Jarmuschov rukopis a aj keď nepriniesol veľa nového, svojich skalných fanúšikov určite nesklamal.

Naše hodnotenie: 3,5/5

Pozri aj:

Keby režisér vedel, aké je to nebezpečné, film by tu nenakrúcal. Mesto bohov ukazuje skutočný…