O klimatickej zmene a jej dôsledkoch hovoríme spravidla v dlhodobom horizonte. Uvažujeme nad tým, ako teplo bude v polovici či na konci tohto storočia, o koľko stúpne hladina svetového oceánu a koľko obetí si vyžiada táto najväčšia environmentálna kríza v histórii ľudstva. Vedci však varujú. Klimatická zmena už zabíja a dokonca oveľa viac ľudí ako si myslíme.
O závažnosti dôsledkov klimatickej zmeny sa v spoločnosti diskutuje už desaťročia, vo výraznej miere sa však spoločnosť, a to nie len tá vedecká, na globálny problém zameriava v posledných rokoch. Klimatické modely nám pravidelne predstierajú obraz budúcnosti, ktorý dramaticky zmení životy všetkých obyvateľov tejto planéty.
Austrálski vedci ale vo svojom najnovšom výskume varujú pred vnímaním smrteľných dôsledkov klimatickej zmeny ako vzdialeného problému. Ľudia na extrémne horúčavy umierajú už dnes a to v oveľa väčšej miere, ako uvádzajú oficiálne štatistiky, tvrdia v tlačovej správe Austrálskej národnej univerzity.
Klimatická zmena je vrah
Štúdia austrálskych zdravotníckych expertov publikovaná v časopise Lancet ukazuje, že v dôsledku extrémnych horúčav zomrelo za posledných 11 rokov až 50-násobne viac ľudí, ako evidujú oficiálne štatistiky. Vedci analyzovali úmrtné listy ľudí, ktorí v Austrálii zomreli za posledné viac ako desaťročie. Austrália za toto obdobie eviduje 340 ľudí, u ktorých bola príčina smrti pripísaná nadmernému teplu. Analýza úmrtných záznamov však vedcom ukázala, že v krajine za posledných 11 rokov na extrémne vlny horúčav zomrelo až 36 765 ľudí.
„Klimatická zmena je vrah, ale neuvádzame to v oficiálnych záznamoch,“ zdôrazňuje vážnosť situácie spoluautorka štúdie Arnagretta Hunter z Austrálskej národnej univerzity. „Ak trpíte astmou a zomriete na následky dymu počas sezónnych požiarov v buši, úmrtný list by mal takúto informáciu obsahovať,“ hovorí v tlačovej správe Hunter. Nová štúdia odhaľuje aj to, že v Austrálii sa miera úmrtnosti v dôsledku extrémneho tepla pohybuje na úrovni 2 %.
Obete v štatistikách chýbajú
Austrálski vedci v tlačovej správe porovnávajú svoj výskum aj s aktuálnou pandémiou koronavírusu. Podotýkajú, že kým pri víruse SARS-COV-2 dokázalo ľudstvo v krátkom čase vo veľkej miere diagnostikovať koronavírus ako príčinu úmrtí aj z menej jasných prípadov, pri environmentálnych dôvodoch ostávame akoby „negramotní“.
„Klimatická zmena je najväčšou zdravotnou hrozbou, ktorej vo svete čelíme a ostane tu aj po ukončení pandémie,“ argumentuje Hunter. V úmrtných listoch sa podľa vedcov uvádza hlavná príčina smrti, zabúda sa však na environmentálny faktor, ktorý mohol predčasné úmrtie spôsobiť.
Austrálski vedci tak novou štúdiou okrem iného volajú aj po zdokonalení štatistík, ktoré monitorujú smrteľné dopady zmien v klimatickom systéme Zeme. Je totiž viac ako pravdepodobné, že rovnako neúplné a nepresné štatistiky ako Austrália vedú aj ostatné krajiny sveta, ktoré už dnes zažívajú extrémne prejavy klimatickej zmeny v podobe vĺn extrémnych horúčav, ktoré sú pre ľudské zdravie mimoriadne rizikovým faktorom.
Nahlásiť chybu v článku