Rozhodli sa totiž, že preskúmajú miestnu ľadovú pokrývku. Ľad na tomto mieste je totiž vyslovene antický a vedcom môže slúžiť ako bohatý zdroj poznatkov.
V antickom ľade objavili vedci 28 nových skupín vírusov
Ako informuje portál Science Alert, len nedávno publikovali vedci prostredníctvom servera bioRxiv článok, v ktorom uvádzajú, že pod ľadovou pokrývkou starou 15 000 rokov sa im podarilo objaviť 28 nových, doteraz neznámych skupín vírusov. Pestrá škála objavených mikróbov v oboch jadrách poukazuje na to, ako sa v priebehu tvorby ľadu menili klimatické podmienky v danom regióne. Aj keď sú mikróby momentálne zamrznuté v útrobách ľadovca Guliya, následkom klimatických zmien by sa však z neho mohli už čoskoro uvoľniť.
Vedci sa prevŕtali do hĺbky až 50 metrov, aby odtiaľ získali dve ľadové jadrá, ktoré následne prešli trojkrokovým dekontaminačným protokolom. Po tom, čo prešli získané vzorky procesom dekontaminácie, boli použité špeciálne mikrobiologické techniky, vďaka ktorým bolo možné identifikovať skupiny mikróbov, ktoré boli vo vzorkách odobratých z ľadu prítomné.
Dokáže sa pred nimi ľudstvo ochrániť?
Výskum odhalil 33 skupín antických vírusov, z toho 28 však vedci doteraz ešte nikdy nevideli a nič o nich ani nevedia. Vo svojej štúdii sa skupina odborníkov vyjadrila, že na identifikáciu prítomnosti vírusov bola využitá špeciálna technológia, ktorá znamená v tomto odbore prelom a zdá sa, že práve tá odhalila možnú hrozbu.
Vzhľadom na rýchle klimatické zmeny sa vedci obávajú toho, že nemajú dostatok času na riadne preskúmanie nových skupín vírusov a vzhľadom na nedostatok informácií o nich je otázna aj schopnosť ľudstva efektívne sa pred nimi ochrániť v prípade, ak by sa preukázalo, že sú vírusy nebezpečné.
Navyše, ľadová pokrývka slúži ako akýsi archív a rýchle topenie ľadu spôsobuje, že sa tento archív postupne z povrchu Zeme vytráca. Ten umožňuje skúmať nielen antické skupiny vírusov, ale slúži zároveň ako studnica znalostí o niekdajších klimatických vplyvoch a zmenách, ktoré sa v priebehu tisícročí na Zemi udiali. V každom prípade, vedci hovoria, že najhorším scenárom by bolo, ak by sa antické patogény uložené v ľade uvoľnili a prenikli by do životného prostredia. Ľudstvo má teda o dôvod viac čo najskôr zmeniť svoj postoj týkajúci sa klimatických zmien.
Science Alert, Futurism
Nahlásiť chybu v článku