Nová štúdia skupiny medzinárodných vedcov skúmala užívanie marihuany u dospievajúcich a jej vplyv na hrúbku mozgovej kôry u tínedžerov. 

Doteraz iba veľmi málo štúdií sa zaoberalo súvislosťou medzi užívaním marihuany u dospievajúcich a následným dopadom na neurovývoj, uvádza portál IFL Science. Pravdou je, že štúdie na zvieracích modeloch poukázali na zmenený vývoj nervového systému a s trvalým ovplyvnením správania pri rannom užívaní marihuany, avšak štúdie u ľudí tieto výsledky nepotvrdili.

Zmeny v neurovývoji

Najnovší výskum vedcov publikovaný v časopise JAMA Psychiatry ukazuje, že užívanie marihuany počas mladosti môže byť spojené so zmenami v neurovývoji. Konkrétne ide o rednutie mozgovej kôry v oblasti bohatej na receptory kanabinoidu 1 (receptory CB1).

V štúdii vedci použili údaje školákov z 8 rôznych európskych krajín zapojených do prieskumu. Z údajov vybrali 799 účastníkov približne vo veku 14 rokov (450 dievčat 349 chlapcov). Tí až do toho času marihuanu neužívali no v prieskume uviedli, že s ňou práve začali. Následne ich vedci študovali 5 rokov. Zisťovali, ako sa menilo ich správanie v súvislosti s užívaním marihuany počas dospievania. Vedci mali tiež k dispozícii údaje o ich mozgoch z magnetickej rezonancie.

Redšia mozgová kôra

Vedci zobrali do úvahy mnohé premenné faktory ako je vek, pohlavie, pitie alkoholu a frekvencia užívania marihuany. Na základe toho zistili, že jedinci, ktorí vo veku od 14 do 19 rokov pravidelne užívali marihuanu, tak mali redšiu mozgovú kôru. Vedci tiež tvrdia, že k tomuto javu dochádza práve vtedy, keď sa marihuana užíva v tejto vývinovej fáze človeka. U starších osôb už rednutie, aj pri pravidelnom užívaní, pozorované nebolo.

V štúdii sledovali oblasť bohatú na receptory CB1, ktoré tvoria súčasť endokanabinoidného systému, a do ktorých sa receptory THC a CBD, čiže dve hlavné zložky konope, môžu viazať.

Účastníkov neskúmali podrobne

Štúdia však mala aj isté obmedzenia. Podávanie správ o užívaní záviselo od tvrdení účastníkov štúdie a nebolo overované. Takisto sa nezisťovalo množstvo či kvalita užívanej marihuany. Takisto kvôli určitým rizikám nemohli vykonať skenovanie pozitrónovou emisnou tomografiou, ktorou by dokázali presne zmerať hladiny CB1 receptorov. Preto nemôžu s určitosťou tvrdiť, že oblasti, ktoré sa stenčili, boli naozaj bohaté na CB1. Vie sa iba to, že oblasti, ktoré sa stenčili, sú všeobecne bohaté na tieto receptory.

Aj kvôli tomu bude treba vykonať ešte viac štúdií mozgu, aby sa zistilo, aký vplyv môže mať skoré užívanie marihuany na vývin ľudského mozgu a ako môže stenčovanie mozgovej kôry v týchto oblastiach spôsobovať zmeny správania v neskoršom veku.

Pozri aj:

Politici sa opäť zhodli, že tresty za užívanie marihuany sú privysoké. Súhlasí aj ministerka spravodlivosti