Vedci testujú rôzne variácie liekov pôsobiacich v prípade iných ochorení v nádeji, že niektorý z nich zaberie skôr, ako sa na trh dostane vakcína. Jedným z testovaných liekov je aj antimalarikum hydroxychlorochín.
Hydroxychlorochín nezastaví replikáciu vírusu
Pred niekoľkými dňami bola v časopise Nature publikovaná štúdia, ktorá zdôraznila, že antimalarikum hydroxychlorochín ani chlorochín nezabránia tomu, aby sa vírus SARS-CoV-2 replikoval v ľudských pľúcach, píše portál Science Alert.
Do hydroxychlorochínu vkladalo obrovské nájde mnoho vedcov a skúmaný bol v rámci niekoľkých klinických štúdií. Ako uvádza portál The New York Times, antimalarikum sa využíva aj pri liečbe artritídy či ďalších ochorení a jeho pozitívne účinky v boji proti koronavírusu vyzdvihoval aj samotný americký prezident Donald Trump.
Validita existujúcich klinických štúdií však bola mnohými spochybňovaná a názory odborníkov sú protichodné. Správa potravín a liečiv (FDA) napriek tomu podávanie hydroxychlorochínu pacientom vo výnimočných prípadoch povolila. Svoje rozhodnutie však neskôr prehodnotila po tom, čo niekoľko pacientov zomrelo na následky srdcovej arytmie.
Následkom toho bolo pozastavených aj množstvo klinických štúdií, niektorí vedci sa však rozhodli vo výskumoch a v testovaní antimalarika pokračovať aj naďalej.
Najnovšia štúdia, ktorej výsledky boli publikované v časopise Nature, bola vykonaná skupinkou nemeckých vedcov, ktorí testovali vplyv hydroxychlorochínu na rôzne typy buniek. Ich cieľom bolo zistiť, prečo antimalarikum nedokáže replikáciu vírusu v ľudskom tele zastaviť. Ukázalo sa totiž, že po podaní liečiva niektorým primátom vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 nedokázal infikovať ich obličky. To však neplatí v prípade ľudských pľúc.
Má význam testovať antimalarikum aj naďalej?
Vírus sa do hostiteľskej bunky dostáva dvoma hlavnými spôsobmi. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise British Pharmacological Society, v rámci prvého z nich sa proteín vírusu SARS-CoV-2 prichytí na tzv. ACE2 receptor a vloží do hostiteľskej bunky svoju genetickú informáciu.
V rámci druhého mechanizmu je vírus do bunky absorbovaný prostredníctvom membránových vačkov, endozómov. Niektoré bunky, napríklad tie v obličkách, musia obsahovať špecifický enzým, katepsín L, aby ich mohol vírus infikovať. Aby však mohol vírus infikovať bunky pľúc, je potrebné, aby bol na ich povrchu prítomný enzým TMPRSS2.
Aby mohol katepsín L vykonávať svoju funkciu, potrebuje kyslé prostredie. To však neplatí pre TMPRSS2. V bunkách primátov hydroxychlorochín aj chlorochín znižujú kyslosť prostredia, následkom čoho katepsín L neplní plnohodnotne svoju funkciu a vírus nie je schopný bunky infikovať.
Ľudské pľúca ale obsahujú minimum katepsínu L a ako sme spomínali, vírus využíva enzým TMPRSS2, ktorého funkčnosť nie je závislá od kyslosti prostredia. Preto vírus dokáže do pľúc poľahky preniknúť a replikovať sa v nich a hydroxychlorochín ani chlorochín mu v tom nedokážu zabrániť.
Štúdie, ktoré uvádzali, že antimalarikum má antivirálne účinky, neboli vykonané na epitelových pľúcnych bunkách, výsledky preto nie je možné považovať za relevantné.
Nahlásiť chybu v článku