Na prvý pohľad sa zdá, akoby každú kúsok zeme niekomu patril. Politická mapa sveta pokrýva väčšinu povrchu našej planéty, napriek tomu sa nájdu malé oblasti, ktorých vlastníctvo či štátna príslušnosť je prinajmenšom problematická. Nepatria nikomu, poprípade patria hneď niekoľkým krajinám a kým to nie je celkom jasné, tak vlastne aj tak nepatria nikomu.
Nie je ich veľa. Ide skôr o bezvýznamné, v niektorých prípadoch až úplne zbytočné územia. Bez „vlastníka“ sú však aj rozsiahle oblasti našej planéty, ktoré môžu najmä v budúcnosti predstavovať výnimočne cenné strategické územia.
Bír Tavíl
Bír Tavíl je azda najznámejším územím, ktoré nepatrí nikomu. Dôvod je pritom celkom jednoduchý. Nikto túto oblasť ani nechce. Nachádza sa na hranici Egypta a Sudánu, má rozlohu 2 060 km² a v podstate tu nič nie je. A to doslova. Nenájdete tu žiadne mesto, dedinku, dokonca ani jediný dom, žiadnu cestu, studňu, žiadny strom, žiadne suroviny, žiadny prístup k moru. Zaujímavosťou je, že v priamom susedstve Bír Tavílu sa nachádza tzv. Halaibský trojuholník, ktorý už Egyptu a Sudánu ľahostajný nie je. O územie vedú spor trvajúci niekoľko rokov.
Pásmo Gazy a západný breh Jordánu
Vyššie spomínaný Bír Tavíl je skôr výnimočný prípad ako pravidlo. Územia, ktoré nie sú pod správou žiadneho zvrchovaného štátu nikomu nepatria spravidla preto, že oň majú záujem hneď dve, niekedy aj viac krajín súčasne. Taký je aj príbeh pásma Gazy a oblasti na západnom brehu rieky Jordán. Obe územia spravujú palestínske autonómne orgány, Palestína však nie je oficiálne štátom OSN. Jej nezávislosť dodnes neuznáva hneď niekoľko krajín vrátane Spojených štátov amerických či Izraela, ktorý pásmo Gazy a západný breh Jordánu považuje za svoje územie.
Siga
Územia nikoho však nie sú len záležitosťou Afriky či Blízkeho východu, hneď niekoľko je ich možné nájsť aj v Európe. Pre Slovákov a Čechov je z nich najznámejšia oblasť s názvom Siga. Nachádza sa na chorvátsko-srbskom pohraničí, kde hranicu medzi oboma krajinami tvorí koryto rieky Dunaj. Chorvátsko aj Srbsko sa naťahujú komu vlastne územie patrí, je to však presne naopak ako by ste čakali. Chorváti tvrdia, že podľa historických záznamov je územie Siga srbským územím a oni ho vlastne nechcú. Srbsko zas tvrdí, že po prirodzenom presune koryta Dunaja sa už územie nachádza na strane Chorvátska a teda Srbsku nepatrí. Sigu tak nechce nikto, teda okrem niekoľkých nadšencov. V roku 2015 tu Vít Jedlička z Českej republiky založil vlastnú krajinu s názvom Liberland, na území oblasti Siga vznikol neskôr aj fiktívny štát Pannonia.
Lagoanské ostrovy
Nachádzajú sa uprostred anglického mesta Portsmouth na hladine rybníka s názvom Baffins Pond a sú peknou ukážkou toho, čo dokáže ľudská vynaliezavosť. Lagoanské ostrovy by totiž formálne nemuseli patriť nikomu. A ak niekomu áno, potom možno učiteľovi Louisovi Stephensovi, ktorý si začiatkom tohto tisícročia v rámci školského projektu všimol nezrovnalosť v historických záznamoch. Rybník aj samotné ostrovčeky mali byť v roku 1938 od súkromného majiteľa predané mestu Portsmouth, Stephens si však všimol, že v záznamoch žiadne oficiálne kúpne zmluvy nie sú. Za správcu územia nikoho tak oficiálnym listom určil seba, išlo však skôr o recesiu ako skutočnú motiváciu o kontrolu ostrovov.
Zem Marie Byrdovej
Kontinent večného ľadu si medzi seba rozdelilo celkom sedem rôznych krajín. Ako z koláča po sebe odkrajovali a nárokovali si rôzne veľké časti Antarktídy Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nový Zéland, Nórsko, Austrália, Čile a Argentína. Časť Antarktídy však dodnes nepatrí nikomu. Objavil ju americký polárnik Richard Evelyn Byrd a nazval ju po svojej manželke. Zem Marie Byrdovej sa nachádza na západe kontinentu a s rozlohou viac ako 1 600 000 km2 ide o vôbec najrozsiahlejšie „územie nikoho“ na celom svete. Na základe platných medzinárodných zmlúv však stále platí, že nikomu vlastne nepatrí celý kontinent.
Medzinárodné vody
Mierne s nadhľadom sa dá vlastne povedať, že na Zemi nepatrí žiadnemu štátu veľmi rozsiahle územie. Problémom je, že je zaliate moriami a oceánmi. Hranice prímorských štátov končia 12 námorných míľ od hranice odlivu územím, ktoré nazývame výsostné vody. Za ich okrajom začína rozsiahle územie nikoho, medzinárodné vody, ktoré nepatria nikomu a vlastne patria všetkým. Prislúcha k nimi aj vzdušný priestor, taktiež medzinárodný bez konkrétneho vlastníka. Dokonca, aj keď zoberieme do úvahy územia tzv. výlučnej ekonomickej zóny, ktorá siaha až 200 námorných míľ od pobrežia a v ktorej môžu jednotlivé štáty využívať prírodné zdroje, územím nikoho ostáva obrovská časť svetového oceánu.
Nahlásiť chybu v článku