Aj keď je podobizeň ženy nová, jej kostrové pozostatky našli archeológovia už pred takmer storočím. Rekonštrukcia z doby kamennej ukazuje ženu spred 4-tisíc rokov, ako sa opiera o vychádzkovú palicu. Môžete ju vidieť vo švédskom meste Härnösand v múzeu Västernorrlands.
Kostru ženy spolu s chlapcom objavili v roku 1923 pri výstavbe cesty vo švédskej dedine Lagmansören. Ich pozostatky boli pochované vedľa seba. Žena bola dospelá, chlapec mohol mať asi 7 rokov, uvádza portál Live Science.
Matka a syn? Možno.
„Pri súčasnom pohľade máme tendenciu si myslieť, že toto bola matka a syn,“ hovorí Oscar Nilsson, švédsky forenzný umelec, ktorý strávil až 350 hodín vytváraním realistického modelu ženy. Netvrdí, že to tak nemohlo byť (sám sa k tejto verzii prikláňa), no pokojne mohli byť bratom a sestrou, či iba kmeňoví priatelia. To, v akom vzťahu medzi sebou boli, sa už nedozvieme, keďže ich DNA nebola tak dobre zachovaná, aby to dokázala odhaliť.
Keď Nilsson modeloval tvár ženy, snažil sa myslieť na prítomnosť chlapca. „Teraz sa pozerá matkinými očami. S láskou a s trochou disciplíny,“ povedal Nilsson.
„Tento prísny, avšak nežný pohľad vyzerá, akoby práve chcela zavolať na chlapca a povedať mu, aby si dal pozor,“ dodal.
Neolitická žena bola pochovaná v šachtovom hrobe, ktorý bol postavený z dlhých plochých kameňov v tvare rakvy. Žena zomrela vo veku 20 až 30 rokov a pri 150 centimetroch nebola tou najvyššou osobou.
„Jej kostrové pozostatky nevykazovali žiadne známky podvýživy, zranenia či chorôb. Je však možné, že zomrela na chorobu, ktorá nezanechá stopy na pozostatkoch,“ uviedol Nilsson. „Zdá sa, že mala dobrý život,“ dodal.
Na základe izotopov v jej zuboch sa odhalilo, že jedla suchozemskú stravu. „To je zvláštne, keďže jej hrob sa našiel pri rieke, kde je množstvo rýb,“ čuduje sa Nilsson.
Keď dostal zákazku na rekonštrukciu, naskenoval jej lebku a urobil jej vernú kópiu pomocou 3D tlače. Potom postupoval ako aj predtým, keďže v minulosti vytvoril už viacero iných rekonštrukcii.
Nilsson musel zobrať do úvahy vek, pohlavie, hmotnosť a etnickú príslušnosť. Práve etnická príslušnosť bola najnáročnejšia, keďže degradácia DNA spôsobila, že sa nedala určiť. Preto jej vzhľad kvalifikovane odhadol.
Vedel, že do starovekej Škandinávie prišli tri vlny – prvá pred 12- až 10-tisíc rokmi, to boli lovci-zberači s tmavou pokožkou a modrými očami. Ďalšia vlna, spred 5000 až 4000 rokov, teda keď žila aj táto žena, zahŕňala belochov z juhu s tmavými vlasmi a hnedými očami, ktorí sa živili pestovaním plodín. Tretia vlna spred 3 500 rokov prišla z územia dnešnej Ukrajiny a ľudia mali tmavšiu pleť ako predchádzajúca vlna a do regiónu doniesli umenie výroby kovov, čím započali dobu bronzovú.
Na základe toho Nilsson dal žene hnedé oči a svetlejšiu pokožku. Žena nemusela byť čisto iba farmárkou, je možné, že sa zúčastňovala tiež lovu.
Kožušinové oblečenie
Kým Nilsson urobil to, ako žena vyzerala, švédska archeologička Helena Gjaerum mala na starosti jej oblečenie. Obliekla ju do typického oblečenia tej doby – do kože a kožušín. Gjaerum študovala staroveké podnebie, krajinu, vegetáciu a zvieratá. Na základe toho navrhla jej oblečenie s použitím zvierat jeleňa, losa a soba, a obuv zo srnca, bobra a líšky.
Obuvou sa inšpirovala u pôvodných Američanov, domorodcov zo Sibíri a tiež múmiou ľadového muža Öztiho. Získala skutočné zvieracie pozostatky, zoškrabala mäso z koží, a potom ich namáčala v rieke. Zoškrabala srsť a impregnovala kožušiny losím mozgom a tukom. Bez toho by koža stuhla a mohla by začať hniť.
Gjaerum spochybnila, že ľudia v tej dobe boli primitívni, keďže ich oblečenie bolo hocičo, len nie jednoduché. Bolo premyslene zošité a kvalitne vyrobené. Kvalita ich práce je porovnateľná s kvalitným oblečením v súčasnosti.
Nahlásiť chybu v článku