Už tento víkend sa pripravte na zmenu. Opäť sa bude meniť čas z letného na zimný. Mnohí ľudia sa tešia, lebo si pospíme o hodinu dlhšie. Druhí zase nie sú nadšení, pretože to znamená, že deň bude opäť kratší.
V nedeľu 27. októbra si posunieme ručičky hodín z 3:00 na 2:00. Jesenný posun z letného času na zimný čas síce znamená o hodinu dlhší ranný spánok, no po týždni môžeme zistiť, že chodíme do postele o hodinu neskôr, ale ráno nás naše biologické hodiny prebúdzajú „po starom”, a teda v skutočnosti spíme o hodinu kratšie. Narušenie denného biorytmu negatívne vplýva na ľudský organizmus, pričom najcitlivejšie naň reagujú deti, starší ľudia a osoby so zdravotnými problémami.
Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus či biorytmus. Každý z nás má tzv. vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia naše cirkadiánne rytmy – spánok, vstávanie, bdenie, stravovanie, čas ostražitosti, oddych, útlm a ďalšie procesy. „Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly,“ vysvetlila farmaceutická laborantka z lekárne Dr. Max v Žiline, Tatiana Kocúrková.
Pre niektorých náročná zmena
Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku. Vplyv na hormonálnu rovnováhu môže viesť k zvýšenému riziku srdcových ochorení, cukrovky a depresie. Ak sú naše biologické hodiny synchronizované s prostredím, cítime sa dobre, sme výkonnejší a odolnejší voči chorobám.
Pre náš organizmus je najprirodzenejšie prebúdzať sa do denného svetla a zaspávať za tmy. „Posun času narúša tento prirodzený cyklus a produkciu spánkového hormónu melatonínu. To môže viesť k problémom so spánkom, únave, ospalosti a dezorientácii,“ zdôrazňuje odborníčka. Zmena času negatívne ovplyvňuje aj pozornosť a koncentráciu, čo zvyšuje riziko úrazov a nehôd. Skoré stmievanie v zimných mesiacoch môže navyše negatívne vplývať na náladu. Posun času môže ovplyvniť aj naše stravovacie návyky. Naše telo má vnútorné hodiny, ktoré riadia, kedy sme hladní a kedy nie.
Dôležitými sú dostatok spánku, pravidelné cvičenie – stačí aj 30-minútová chôdza, zdravá strava a vyhýbanie sa alkoholu a elektronickým zariadeniam pred spaním. Nesmie chýbať pohodlná posteľ s tvrdším matracom a chladnejšia tmavá miestnosť, pretože spánkový hormón melatonín je produkovaný epifýzou výhradne v tme.
„Doprajte si zdravú a pravidelnú stravu, obmedzte jednoduché sacharidy a nenasýtené mastné kyseliny, zaraďte do jedálnička viac ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, kvalitné tuky a bielkoviny. Pri zmene času môžu byť nápomocné aj výživové doplnky s melatonínom, bylinné preparáty s obsahom valeriány, chmeľu, medovky či materinej dúšky. Vhodná je aj aromaterapia, hlavne levanduľová silica alebo olej a taktiež teplý kúpeľ s obsahom levanduľovej soli,“ radí Kocúrková. V jesenných dňoch by sme nemali zabúdať ani na posilňovanie imunity, na to nám poslúži vitamín C, D, zinok, výťažky z hlivy ustricovej, betaglukán, kolostrum a omega 3 mastné kyseliny.
Nahlásiť chybu v článku