V sobotu ráno sa svet zobudil do smutnej reality. Palestínska militantná organizácia Hamas totiž masívnym raketovým útokom napadla Izrael, pričom o pár hodín bol vyhlásený vojnový stav. Čo spôsobilo a dodnes spôsobuje napätie na východnom brehu Stredozemného mora?
Územie, na ktorom sa dnes nachádzú Izrael aj Palestína, spravovala ešte pred prvou svetovou vojnou Osmanská ríša. Na tamojšej pôde sa miešali kresťania, moslimovia aj židia, pričom najmä v medzivojnovom období narástol počet židov na území Palestíny o vyše 300-tisíc.
Ľudia začali postupne vytláčať palestínskych poľnohospodárov tým, že skupovali pozemky, a tak rozširovali svoje územie. Napriek tomu, že tieto kroky smerovali k ustáleniu židovského štátu, kde nájdu všetci ľudia tohto vyznania pokoj a rovnosť, vyzerala realita podstatne inak. Napätie medzi okolitými arabskými štátmi proti židom tak stále výraznejšie narastalo, hovorí vo videu Dejepis Inak.
Izrael vyhlásil nezávislosť
Konflikt v regióne trval aj po druhej svetovej vojne. V roku 1947 OSN schválila rozdelenie britského Mandátu Palestína na dva štáty – židovský a arabský. Liga arabských štátov plán odmietla, ale Izrael 14. mája 1948 vyhlásil nezávislosť. V ten istý deň do novovyhláseného štátu Izrael vpadli vojská Egypta, Sýrie, Iraku, Libanonu a Jordánska. Vypukla prvá arabsko-izraelská vojna – tzv. Palestínska.
Vojna sa skončila v roku 1949 a Izrael získal aj časť územia, na ktorom mal podľa OSN vzniknúť palestínsky štát. Arabské štáty odmietli uznať právo Izraela na existenciu a Izrael odmietol prijať späť približne 500 000 palestínskych utečencov.
K druhej vojne došlo v roku 1956. „Suezská kríza“ sa začala izraelským útokom na Egypt po rozhodnutí vtedajšieho egyptského prezidenta Džamála Abd an-Násira znárodniť Suezský prieplav. Spoločná akcia Izraela, Veľkej Británie a Francúzska sa skončila v marci 1957 rezolúciou OSN. Egypt a Sýria sa však zblížili so Sovietskym zväzom, ktorý arabským krajinám začal poskytovať zbrane.
V 60. rokoch minulého storočia napätie medzi arabskými krajinami a Izraelom opäť narastalo. Vyústilo do tzv. Šesťdňovej vojny od 5. do 10. júna 1967. Izrael obsadil Sinaj, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem. Izrael tak vlastní Západný breh a východnú časť Jeruzalema od tejto vojny. Palestínčania si však tieto územia nárokujú pre svoj budúci nezávislý štát – s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.
Čo je Hamas?
Oficiálne má ísť o palestínsku politickú stranu, s ktorou sa však odmieta viesť akýkoľvek dialóg. Dôvod je jasný, táto organizácia vykazuje znaky teroristickej skupiny, ktorej význam znie Islamské hnutie odporu. Táto polovojenská organizácia má pod kontrolou celé pásmo Gazy. V týchto dňoch sa Hamas postaral o vypuknutie násilného útoku na Izrael, pričom väčšina krajín sveta tento čin rázne odsudzuje a podporuje Izrael.
Stúpenci Hamasu unášajú nevinných civilistov, prevažne ženy, deti a seniorov. Zároveň sa od sobotného rána objavujú videá, na ktorých je vidieť, ako členovia Hamasu bezprostredne strieľajú po ľuďoch. Spôsobili aj masaker na festivale, kde zomrelo najmenej 260 ľudí.
Ako prebiehali nedávne konflikty
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou tak trvá desiatky rokov. Ešte v máji 2021 sa strhol konflikt medzi izraelskými policajtmi a Palestínčanmi, na ktorý reagoval aj Hamas. Toho paľbu opätoval Izrael a konflikt si vyžiadal za pár dní 200 obetí. Izrael následne pokračoval a zostrelil výškovú budovu v Pásme Gazy. Napätie bolo skutočne veľké, píše CNN Prima News.
7. október 2023
Vodca islamistického hnutia Hamas oznámil, že táto ozbrojená skupina začala novú vojenskú operáciu proti Izraelu. V Jeruzaleme sa rozozvučali sirény oznamujúce letecký poplach. TASR správu prevzala v sobotu z agentúr AP a AFP.
Vodca Muhammad Dajf uviedol, že v sobotu skoro ráno bolo smerom na izraelské územie vypálených 5 000 rakiet. Ide podľa jeho slov o začiatok operácie „Operation Al-Aqsa Storm“. Rozsiahle útoky z pásma Gazy prišli neočakávane.
V pondelok získali územie späť
Izraelská armáda už má pod kontrolou všetky mestá, obce a ďalšie obývané lokality, do ktorých prenikli militanti z hnutia Hamas počas masívneho útoku na Izrael, uviedol v pondelok predpoludním hovorca armády. Podľa neho sa tam však v okolí pásma Gazy stále môžu nachádzať palestínski ozbrojenci.
Hovorca spresnil, že do izraelskej armády bolo povolaných zhruba 300 000 záložníkov, čo označil za „najväčší a najrýchlejší“ odvod v histórii Izraela. TASR informuje podľa správy agentúry AFP. „Kontrola bola dosiahnutá vo všetkých komunitách, ale v oblasti sa stále môžu nachádzať teroristi. Tanky a lietadlá budú zaisťovať bezpečnosť na miestach, kde došlo k narušeniu hraníc, informoval hovorca izraelskej armády.
Dodal, že armáda už takmer dokončila evakuáciu obyvateľov žijúcich v pohraničných oblastiach v okolí pásma Gazy. Juhoizraelské mesto Sderot, ktoré má približne 30 000 obyvateľov, sa podľa neho zatiaľ evakuovať nebude.
Hovorca zároveň uviedol, že z Gazy bolo na Izrael od soboty vypálených okolo 4 400 rakiet. Podľa Reuters si konflikt vyžiadal už viac ako 1 100 obetí, pričom cez 700 ľudí zabil Hamas a 400 padlo po izraelskej ofenzíve.
Nahlásiť chybu v článku