Každý z nás má iný komunikačný štýl. Niekto nevydrží ani minútu bez toho, aby neskákal iným do reči. Iní zas radšej počúvajú, ako hovoria. Čo však o vás vypovedá to, ak si pred odpoveďou na otázku doprajete krátku pauzu?
Čo o vás vypovedá rýchlosť odpovedí?
V každej konverzácii hodnotíme množstvo dôležitých aspektov, medzi nimi aj to, či človek pred odpoveďou na otázku urobí pauzu, resp. akým tempom odpovedá. Ako informuje portál Science Alert, najnovšie štúdie naznačujú, že aj pauza trvajúca len niekoľko sekúnd môže viesť k domnienke, že je vaša odpoveď neúprimná.
Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Journal of Personality and Social Psychology, aj keď komunikačného partnera požiadate, aby pauzy ignoroval, podvedome ich vníma ako pomalú lož. A nemusí to byť ďaleko od pravdy.
Viaceré štúdie naznačujú, že klamstvo si vyžaduje viac mentálnej námahy. To znamená, že človeku trvá dlhšie vymyslieť odpoveď na otázku, ak nie je úprimný. Vedcom však doteraz nebolo jasné, ako iní ľudia reagujú na to, ak sa práve počas konverzácie snažíme vymyslieť dôveryhodnú lož.
Názory vedcov sa rozchádzajú
Názory vedcov sa totiž v tomto smere rozchádzali. Kým v niektorých štúdiách nebola medzi pauzou v reči a neúprimnosťou nájdená žiadna korelácia, iné štúdie naznačovali, že človek, ktorý si pred odpoveďou dopraje prestávku, je neúprimný. Niektoré štúdie dokonca dosiahli celkom opačné výsledky. Pauza v reči je pre niektorých ľudí znakom toho, že človek uvažuje nad úprimnou odpoveďou.
V rámci novej štúdie vedci skúmali reakcie 7 500 dobrovoľníkov z Ameriky, Británie a z Francúzka počas 14 samostatných experimentov. Každý experiment skúmal, ako účastníci hodnotia dlhšie pauzy v reči v rámci dvoch rozličných situácií. V prvej situácii mal účastník odpovedať na otázku, či mu chutil koláč, ktorý upiekol spoločný priateľ. Druhá otázka sa týkala zločinu, ktorý niekto vykonal na pracovisku.
Na otázky odpovedal vopred inštruovaný herec a účastníci jeho odpoveď videli na videu, počuli prostredníctvom audio nahrávky alebo si odpoveď prečítali. Ich úlohou bolo následne ohodnotiť, do akej miery bola hercova odpoveď úprimná.
Pozor na kontext
Výsledky výskumu ukázali, že okamžitá odpoveď sa zdala účastníkom úprimná. Ak prišla odpoveď hoc len o dve sekundy neskôr, bola vnímaná ako neúprimná. Výsledky boli platné bez ohľadu na kultúru a kontext. Zdá sa teda, že je to pomôcka, ktorú využívame takmer vždy a všade. Samozrejme, dôležitú úlohu zohráva kontext.
Napríklad, ak niekomu poviete, že vám koláč nechutil, ten, kto ho piekol to môže považovať za urážku bez ohľadu na to, či ste odpovedali pomaly alebo rýchlo. Ak sa niekoho opýtate, či mu chutil váš koláč, očakáva sa, že človek zo slušnosti odpovie pozitívne. Ak sa toto očakávanie naplní, krátku pauzu zvyčajne pýtajúci sa prehliadne. Ak sa však niekoho opýtate, či na pracovisku niečo ukradol, aj krátka pauza môže naznačovať neúprimnosť.
Nesúďte človeka vopred
Situácia sa však opäť mení v závislosti od kontextu. Ak sa niekoho opýtate na zločin, ktorý sa odohral pred niekoľkými rokmi, pauza nemusí znamenať neúprimnosť. Človek jednoducho možno len potrebuje chvíľku na to, aby sa na udalosť rozpamätal. Keď teda hodnotíme úprimnosť človeka, je dôležité brať ohľad na viacero faktorov.
Pri súdnom pojednávaní by bolo napríklad nespravodlivé odsúdiť človeka len preto, lebo urobil pred odpoveďou na otázku pauzu. V náročnej situácii je možno len rozrušený, alebo sa snaží utriediť si spomienky. Avšak ani v bežnom živote sa nedokážeme celkom vyhnúť automatickej reakcii, ako je napríklad táto. Aj keď boli účastníci experimentov požiadaní, aby si pauzu nevšímali, vo väčšine prípadov to nedokázali. Ak sa teda ocitnete napríklad na pracovnom pohovore, myslite na to, že rýchlejšia odpoveď bude pôsobiť úprimnejšie.
Nahlásiť chybu v článku