Príchod roku 2019 prináša mnoho nádejí, nielen v životoch jednotlivých ľudí, ale aj celej civilizácie. Zdá sa, že čím ďalej, tým sme bližšie aj momentu, kedy po prvýkrát uvidíme skutočnú fotografiu čiernej diery. Na sprostredkovaní tohto momentu usilovne pracuje Teleskop Event Horizon.
Predstavivosť človeka v prepojení s podobou čiernych dier je veľmi populárna a rozšírená. Faktom ale zatiaľ ostáva, že nikto nemá jednoznačný dôkaz o tom, ako skutočne tento vesmírny útvar vyzerá. Dôvod tejto skutočnosti je však úplne jednoduchý. Čierne diery sú totiž neviditeľné.
No ich gravitácia je natoľko silná, že po presiahnutí určitého bodu ich sile doslova nič neunikne. Do kategórie vecí či energií, ktoré dokáže pohltiť, preto patria aj rôzne elektromagnetické žiarenia, zahŕňajúc röntgen, infračervené žiarenie, svetlo či rádiové vlny, ktoré by nám pomohli tento objekt definovať.
James Bardeen first worked out the shape of the #blackhole shadow for a spinning black hole, and Jean-Pierre Luminet showed how it would appear in the presence of a thin accretion disk. @dcastelvecchi recounts the origins of how we imagine black holes: https://t.co/UwqNH2wDRs pic.twitter.com/zaR1VrTmgS
— Event Horizon ‚Scope (@ehtelescope) 27. februára 2018
To, čo sa ocitne v čiernej diere už viac nemá šancu vrátiť sa späť. Preto sa tam pochopiteľne nehodlá nikto z nás vydať. A síce nemôžeme vytvoriť fotografiu samotnej čiernej diery, je možnosť, že sa nám podarí zachytiť „hranicu“, ktorá ju značne definuje. K tomuto momentu sme každým momentom bližšie aj vďaka teleskopu Event Horizon.
Prvý pokus prebehol už v 70. rokoch
Podobný zámer mal v minulosti aj astrofyzik Jean-Pierre Luminet, ktorý v roku 1978 pracne vytvoril vôbec prvý obraz čiernej diery. Nejde však o fotografiu, ale o dielo vypracované na základe počítačovej simulácie. Tá bola vytvorená prostredníctvom počítača IBM 7040 využívaného v 60. rokoch a dierneho štítku.
Jean dostal od počítača do rúk niečo, čo neskôr usilovne zakreslil perom a tušom na negatívny papier. Nejasný obraz zobrazuje objekt, ktorý pripomína plochý disk tvorený materiálom prepadávajúcim sa sám do seba. V skutočnosti túto plochosť vyvracia intenzívna gravitácia čiernej diery, ktorá ohýba okolo seba svetlo.
Múza vedcov, ale aj umelcov
Okrem Lumineta sa fenoménu čiernych dier venovali aj iní vedci, či dokonca umelci, nakoľko od tohto pokusu, túžba o vyobrazenie vzhľadu čiernej diery len narastala. Medzi daných odvážlivcov môžeme zaradiť napríklad Christophera Nolana s filmom Interstellar alebo Kipa Thornea s knihou Čierne diery a ohýbanie času. No výjavy od vedcov a iných autorov sa líšia.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Očakávania sledovania sú vysoké
Teleskop Event Horizon sa aktuálne zameriava na súhvezdie Sagittarius A* v centre našej galaxie a vedci netušia, čo bude výsledkom tohto pozorovania. Je tu aj možnosť, že odozvou bude len pár rozmazaných pixelov. V takom prípade obrátia na tento bod pozornosť viacerých zariadení a pokus zopakujú. Očakávajú však niečo podobné, ako bol výsledok práce Lumineta.
Tento výskum by zároveň dokázal napomôcť k pochopeniu polarizácie radiácie, štruktúry magnetického poľa a iných skutočností utvárajúcich čierne diery, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou známeho vesmíru.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku