Foto: Ilustračné: archív TASR/AP -Rafal Kowalczyk

Hoci v minulosti zubor zaberal takmer celé územie európskeho kontinentu, na začiatku 20. storočia bol vo voľnej prírode úplne vyhubený. Dnes sa jeho výskytom môže hrdo pochváliť aj NP Poloniny.

Zubor je najväčší európsky suchozemský cicavec, ktorý je zaujímavý nielen svojou veľkosťou. V dnešnej dobe, keď čoraz viac živočíšnych druhov čelí vyhynutiu, je zubor príkladom toho, že na záchranu živočíšnych druhov nie je nikdy neskoro. Jeho vyhynutiu sa podarilo predísť len o chlp. Hoci je z najhoršieho von a jeho populácia sa úspešne rozrastá, ešte stále patrí medzi ohrozené druhy.

Článok pokračuje pod videom ↓

Zabitý posledný voľne žijúci jedinec

Momentálne ich svetová populácia predstavuje okolo 6 000 jedincov,  z toho 4 000 žijúcich vo voľnej prírode.  Najviac sa ich nachádza v Poľských Karpatoch, Rusku a Bielorusku. Pôvodne sa zubor vyskytoval takmer na celom území Európy, no vplyv človeka a jeho nekontrolovateľný lov spôsobili, že zubor na nejaký čas úplne vymizol z voľnej prírody. Posledný voľne žijúci zubor na Slovensku bol zabitý v 15. storočí a hovorí sa, že ho ulovil kráľ Matej Korvín. V tom čase sa však ešte vyskytoval na iných územiach, no definitívne ho v prírode pytliaci vyhubili v roku 1927. Našťastie sa podarilo populáciu zachrániť vďaka posledným 54 jedincom, ktorí prežili v zajatí.

Zubor európsky

Dospelé samce dosahujú v kohútiku  výšku až 2 metre a vážia od 530 do 920 kilogramov, no ich váha nezriedka presiahne jednu tonu. Samice sú o niečo menšie. Kým samice žijú v menších stádách, samce sú samotári, ktorí vyhľadávajú stáda samíc len v období párenia. Zubry sa dožívajú okolo 25 rokov, v zajatí o niečo dlhšie. Sú vegetariáni a ich hlavnou zložkou potravy sú rôzne druhy bylín, tráv a v lete môžu zožrať až 40 kg potravy denne.

Foto: archív TASR – Henrich Mišovič

Záchrana zubra

Osud zubrov nebol vedcom a milovníkom prírody ľahostajný a o pár rokov na to podnikli nevyhnutné kroky na záchranu tohto ohrozeného druhu. Zo zvyšných 54 jedincov bolo vybraných 12, ktorí boli vhodní na rozmnožovanie (ostatné boli staré alebo choré). Je známe, že všetky dnes žijúce zubry sú potomkami piatich z nich. Postupne sa ich počty začali zvyšovať a niektoré boli úspešne vysadené do voľnej prírody.

Príchod Putifara na Slovensko

Na Slovensko sa zubry vrátili zhruba po 500 rokoch, keď boli do zubrej zvernice v Topoľčiankach privezené dva jedince a následne aj známy zubor Putifar, o ktorom sa hovorí, že je najväčší zubor, aký bol kedy pozorovaný. Vážil 1 230 kíl, vysoký bol skoro dva metre a dlhý tri metre.

Foto: archív TASR, František Iván

Návrat do voľnej prírody

V roku 2004 bol na Slovensku zrealizovaný projekt, ktorého cieľom bolo založenie voľne žijúcej populácie zubra na území Slovenska, konkrétne v Národnom parku Poloniny. V decembri 2004 bolo v okolí bývalej obce Ruské vysadených prvých päť jedincov a po krátkom čase sa k nim pridal aj voľne žijúci jedinec z Poľska. Skupinka sa pomaly rozrastala o ďalšie privezené  jedince. Prvé mláďa bolo narodené v júni 2006, no o rok na to nešťastne zahynulo. Zubrom sa však v Poloninách zapáčilo, o čom svedčí aj fakt, že v roku 2017 ich už bolo na území Slovenska 40.

Veľký úspech

Zubor hrivnatý je naozaj pozoruhodným živočíšnym druhom, ktorý láka turistov a milovníkov prírody z celého sveta. Zubor je plaché zviera a útoky na človeka nie sú časté. Stretnutie so zubrom nie je nebezpečné, pokiaľ ho nevyplašíme. Pozorovanie tohto majestátneho zvieraťa vo svojom prirodzenom prostredí je neopakovateľný zážitok, ktorý robí z oblasti Poloniny unikátne turistické miesto a okrem iného tak prispieva k rozvoju turizmu na Slovensku.

Nádej aj pre iné druhy

Záchrana tohto unikátneho druhu a jeho návrat do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov. Hoci sa jeho počty neustále zvyšujú, jeho populácia nie je dostatočne veľká na to, aby zabezpečila prežitie druhu z dlhodobého hľadiska. Preto je jeho ochrana aj naďalej nesmierne dôležitá.

Zubor je dobrým príkladom toho, že chyby z minulosti sa dajú napravovať a že aj malé Slovensko môže významnou mierou prispieť k veľkým veciam.

Foto: archív TASR, Henrich Mišovič
nppoloniny.sopsr.sk
Uložiť článok

Najnovšie články