Písal sa rok 1486, keď v Štrasburgu vyšla kniha, ktorú by sme dnes nazvali bestsellerom. Napísali ju dvaja dominikánski mnísi a inkvizítori Heinrich Kramer a Jakob Sprenger. Na základe nej sa rozpútal hon na čarodejnice, aký v Európe nemal obdobu. Nikto si nemohol byť istý, či nebude náhodou obvinený z čarodejníctva, čo v praxi znamenalo uvrhnutie do väzenia a vystavenie krutým a neľudským mučiacim praktikám s jediným cieľom — priznať sa k čarodejníctvu a označiť ďalších čarodejníkov.

Dvaja skrachovaní a zvrhlí mnísi

Kramer a Sprenger neboli nijakí významní mnísi. Ak by z ich pera, konkrétne z pera Heinricha Kramera, keďže Sprengerov prínos ku knihe je dodnes sporný, nevzišla kniha Kladivo na čarodejnice, upadli by veľmi rýchlo do zabudnutia.

Kladivo na čarodejnice v originálnom názve Malleus maleficarum je teologické a pre čitateľa náročné dielo, kde autori dokazujú existenciu čarodejníctva, ktoré je zlučiteľné s existenciou Boha. Na základe svojich myšlienok potvrdzujú, že čarodejníctvo je skutočné a popierať to je kacírstvo, píše Britannica.

Diabol je vynaliezavý

Vysvetľujú, že diabol si prenajíma telo, lebo nemá vlastné. Najčastejšie využíva promiskuitné ženy a urobí z nich čarodejnice, pričom premení ich telo. Na ňom zanechá často znamenie, tzv. signum diabolicum. To v praxi môže byť hocijaké znamienko na tele, ktoré má na sebe každý z nás. A to je už dôkaz na to, aby bol človek označený za čarodejníka, píše archivovaný rozbor diela.

Kniha sa rýchlo stala bestsellerom. V predaji sa dostala na druhé miesto, ihneď za Bibliu. Ľudí téma čarodejníctva zaujímala, chceli vedieť, ako spoznať diabla a prípadné čarodejnice, ktoré môžu bývať hneď vedľa ich domu.

Autor knihy – Kramer ako inkvizítor, nemal dobrú povesť. V roku 1485 vykonal veľký súd v Innsbrucku, pri ktorom vypočúval 57 podozrivých. Nikto z nich nebol odsúdený, avšak biskup bol z procesu poriadne znechutený. Kramer sa vo veľkom zaujímal o sexuálne praktiky obvinených čarodejníc, pričom mal priam až nechutné dotazy. Biskup napokon za diabla neoznačil domnelé čarodejnice, ale samotného Kramera.

Vydaná na podnet pápeža

Pápež Inocent VIII. v roku 1484 vydal bulu Summis desiderantes affectibus. V nej sa spomínajú Kramer a Sprenger, kde ich pápež označil ako milých synov a povzbudzuje ich k činnosti, píšu autori Mackay a Christopher vo svojom rozbore diela z roku 2009 (The Hammer of Witches: A Complete Translation of the Malleus Maleficarum). Zmienka bola odpoveďou na ich sťažnosť, lebo im niektorí cirkevní predstavitelia robili problémy pri vykonávaní ich inkvizítorskej praxe.

Vydaním knihy s požehnaním pápeža, ju mnohí začali považovať za oficiálnu literatúru cirkvi, aj keď ňou nikdy nebola. V súlade s bulou a pápežským poverením autorov na popieranie kacírstva a čarodejníctva, je však možné túto knihu chápať ako dokument napísaný v súlade s pápežskou výzvou. Týmto krokom sa akoby legitimizoval hon na čarodejnice a procesy s nevinnými osobami, často s hlavným cieľom zmocnenia sa ich majetku, či jednoduchého odstraňovania nepohodlných, mohol začať.

Skutočný príbeh z Česka