Obľúbená queer akcia čerpá inšpiráciu zo seriálu Pose. Ľudia, ktorí sa Ball of Shame zúčastňujú, majú voľnú ruku a absolútnu slobodu pri experimentovaní s módou. Každý môže byť, kým chce, vyjadriť sa, ako chce. Tohtoročný Ballroom, ktorý organizujú Monika Prikkelová a Roman Samotný (majiteľ Teplárne) bol však zrušený. Dôvodom je vlna hejtu a nenávisť, ktorá v slovenskej spoločnosti narastá.

Organizátori sa rozhodli uprednostniť bezpečnosť účastníkov a účastníčok. Aj keď sa to spočiatku vôbec nejavilo ako jedna z alternatív, politické vyhlásenia proti LGBTI+ komunite a dezinformačné médiá napokon rozhodli.

Prvá väčšia vlna nenávisti sa na internete spustila po statuse bývalého ministra Milana Krajniaka, ktorý tvrdil, že akcia Kiki Ball sa konala v Klariskách a tým došlo k zneucteniu priestoru samotného, i hodnôt kresťanstva. V skutočnosti sa ale event konal v Pálffyho paláci a Klarisky už asi 100 rokov nie sú kostolom.

„Do môjho pohára obáv pridali aj ostatní politici, ktorí mali nepekné vyjadrenia na LGBT+ ľudí. A tým polarizujú spoločnosť a podnecujú k nenávisti. A v neposlednom rade aj lynč dezinfoscény, ktorá z nášho bezpečného priestoru urobila miesto šikany,“ hovorí zakladateľka a organizátorka Ball of Shame Monika Prikkelová.

V rozhovore pre interez okrem vysvetlenia, prečo sa rozhodla tohtoročný Ballroom zrušiť a aké možnosti tomu predchádzali, hovorí aj o nenávisti, ktorej LGBTI+ komunita musí čeliť v online svete, alebo aj to, či sa dočkali ospravedlnenia od Krajniaka za status, v ktorom zavádzal.

„Ballroom je tu pre všetky menšiny, ktoré zažívajú určitý druh nepráva. Ľudia v týchto menšinách nie sú dosť dobrí pre väčšinovú spoločnosť, ktorá má nastavené pravidlá podľa heteronormatívnej spoločnosti. Ich telo alebo prejav nevyzerá, ako by si iní priali. V Ballroome týchto ľudí podporujeme a oslavujeme ich existenciu a výkon v súťaži. Je to forma umenia, ktoré tvoríme pomocou súťažných kategórií, ktoré majú rôzne pravidlá,“ hovorí.

Ball of Shame sa mal konať koncom septembra v Bratislave. Nedávno ste ohlásili, že nebude, rozhodli ste sa ho zrušiť. Ako sa zrodil tento záver?

Áno, bohužiaľ, je to tak. Bolo to neľahké rozhodnutie, ktoré sa rodilo dlho. Priznám sa, že možnosť bál nezorganizovať, som najprv vôbec neprijala. Nebola to pre mňa možnosť, lebo na tento ročník sme mali najväčšiu finančnú podporu z externých zdrojov.

Plánovala som ísť do väčšieho priestoru, zavolať významných svetových porotcov, a otvoriť viac ako 25 súťažných kategórií. Bola som pripravená, motivovaná a všetko a všetkých som už mala zabookovaných.

Avšak na jar sme zorganizovali našu menšiu akciu, takzvaný Kiki bál, ktorý je pre menší počet ľudí, zameraný skôr na lokálnych ľudí a pár susedných krajín. Na rozdiel of Ball of Shame, ktorý má silnú medzinárodnú účasť ľudí z približne 15 krajín. Bol to inak nádherný event, za mňa asi aj najlepší ročník, aký sme mali.

To nikoho nezaujímalo, lebo sa medzitým na internete spustila vlna nenávisti voči našej akcii, ktorá bola označená bývalým ministrom Krajniakom, že sa koná v Klariskách a že tým zneuctievame ten priestor a hodnoty iných ľudí. My sme tam ale neboli a určite sme nezneuctievali nikoho hodnoty ani priestor.

Do môjho pohára obáv pridali aj ostatní politici, ktorí mali nepekné vyjadrenia na LGBT+ ľudí. A tým polarizujú spoločnosť a podnecujú k nenávisti. A v neposlednom rade aj lynč dezinfoscény, ktorá z nášho bezpečného priestoru urobila miesto šikany.

Premýšľali ste aj nad inými možnosťami?

Predstava, že sa môže niečo niekomu stať na našej akcii, mi priniesla nápad ochrániť ľudí aj seba ako organizátora a akciu tento rok radšej nezorganizovať.
Viním z toho štátne financie, o ktoré sme žiadali vo verejnej súťaži. Splnili sme podmienky, a tak sme dostali spolufinancovanie našej akcie. Avšak práve tieto peniaze na nás upriamili pozornosť.

Hovoríte, že sa necítite bezpečne a bojíte sa aj o fyzickú bezpečnosť. Vyhrážal sa vám niekto, prípadne sa niekto z vás, organizátorov a organizátoriek stal terčom útoku?

Priame vyhrážanie sa nám neudialo. Avšak dezinformačné médiá si našli naše akcie a začali písať o nás články. Zdieľali fotky ľudí, ktorí súťažili na našom bále, na našej tanečno-módnej súťaži, ktorú nazývame Ballroom a cítili sa tam bezpečne, šťastne a prijatí.

Ballroom je tu pre všetky menšiny, ktoré zažívajú určitý druh nepráva. Ľudia v týchto menšinách nie sú dosť dobrí pre väčšinovú spoločnosť, ktorá má nastavené pravidlá podľa heteronormatívnej spoločnosti.

Ich telo alebo prejav nevyzerá, ako by si iní priali. V Ballroome týchto ľudí podporujeme a oslavujeme ich existenciu a výkon v súťaži. Je to forma umenia, ktoré tvoríme pomocou súťažných kategórií, ktoré majú rôzne pravidlá. Nie je ľahké uspieť, chce to poriadnu prípravu, no stojí to za to.

No a tento bezpečný a kreatívny priestor nám zrazu narušili. A ja som sa začala báť, že mi budú online šikanovať mojich slovenských aj zahraničných súťažiacich. No ešte viac ma desila predstava, že niekto príde na náš event a niekomu ublíži na zdraví.

Je možné tomu, čo opisujete, nejako zabrániť?

Riešenia by boli. Posilnenie ochranky, oveľa viac, ako sme mali doteraz a nedať žiadne mediálne výstupy na internet.

Ale, úprimne, som unavená. Nevládzem už bojovať a stále niekomu niečo vysvetľovať a obhajovať sa. Potrebujem pauzu, aby som sa mohla ešte vrátiť, a silnejšia.

Predsa len to robím už 10 rokov, vynechanie jedného ročníka bolí, ale nič to pre budúcnosť akcie neznamená.

Slovensko v posledných rokoch dopláca na pocit hrdinstva anonymných trollov, ale aj bežných ľudí, ktorí sedia za klávesnicami, tým, že sa v spoločnosti stupňuje napätie, pribúdajú osobné útoky na konkrétne osoby, inštitúcie. Deje sa to aj vám?