Je pomerne chladné newyorské ráno a mesto, ktoré „nikdy nespí“, sa pomaly prebúdza do nového dňa. V New Yorku sa dokončuje stavba, v tej dobe najvyšších budov sveta, Svetového obchodného centra. Keď sa ľudia pozrú hore, neveria tomu, čo vidia. Medzi budovami je natiahnuté lano a na ňom sa vo výške vyše 400 metrov nad zemou prechádza muž. Ľudí dole sa snaží zabaviť dokonca tancom. Tí nechápu, čo sa to vlastne deje.
Mladý artista
Phillipe Petit sa narodil v roku 1949 vo Francúzsku. Od mala ho priťahovali rôzne atrakcie a pokusy ohúriť či zabaviť ľudí naokolo. Keď mal 6 rokov začal skúšať prvé kúzelnícke triky a o pár rokov už dokázal žonglovať, uvádza portál biography. Svoj talent začal využívať pre pobavenie ľudí a na ulici rozveseloval turistov, ktorí ho za to radi odmenili niekoľkými drobnými.
Keď mal 16 rokov, zaujalo ho povrazolezectvo a čím bolo lano natiahnuté vyššie, tým to bola pre neho väčšia výzva. V škole sa mu však dobre nedarilo a vo veku 18 rokov bol už spolu päťkrát vyhodený z viacerých škôl. Jeho rodičia by z neho radšej chceli dobrého študenta, no Phillipe videl svoje ambície inde.
Veľkolepý nápad u zubára
Vedel, že aby sa stal slávnym, musí šokovať. Práve vo veku 18 rokov, keď sedel v čakárni u zubára, krátil si čas čítaním novín. Vtedy prvýkrát čítal, že v New Yorku idú stavať budovy Svetového obchodného centra. Phillipa uchvátila myšlienka natiahnuť medzi týmito dvomi budovami lano, na ktorom by mohol predvádzať svoje umenie.
Začalo sa plánovanie, ktoré trvalo dokopy 6 rokov. Vežami bol doslova posadnutý, zháňal si o nich všetky dostupné informácie, aby zistil, či by jeho plán bol vôbec možný.
Prechod po Notre-Dame
Phillipe však začínal postupne. Kým sa dostavajú veže, alebo budú aspoň v dostatočnej výške, treba to skúsiť aj inde. Rok sa pripravoval na počin, vďaka ktorému sa stál známym. Keď mal necelých 22 rokov, tak sa v noci nelegálne dostal na strechu slávnej parížskej katedrály Notre-Dame. Medzi jej vežami nainštaloval lano a ráno, keď sa okolo katedrály začali schádzať ľudia, tak po lane prechádzal, pričom dokonca žongloval s loptičkami, či si na lano ľahol. To sa dialo vo výške 68 metrov, pričom vo vnútri katedrály sa práve vysväcovali kňazi, uvádza The New York Times. Nadšení dav ho odmenil potleskom, píše portál Britannica.
O takmer dva roky sa presunul do Sydney, kde kráčal, opäť bez povolenia, medzi podpornými vežami prístavného mosta v Sydney. Tu jeho počin zastavil dopravu a dokonca takmer zomrel, lebo polícia mu odrezala jedno z napínacích lán. Daily Mail píše, že Phillipe sa dôstojníkovi za to pomstil tak, že mu v správnej chvíli ukradol náramkové hodinky.
Príprava umeleckého zločinu storočia
Takéto kúsky by priemernému povrazolezcovi stačili na celý život, no Phillipe však nebol priemerným. V hlave si stále uchovával myšlienku na Dvojičky, o ktorých sa v roku 1973 dozvedel, že už budú čoskoro dostavané. Vedel však, že na toto vystúpenie sa musí pripraviť oveľa dôkladnejšie.
Musel totiž natiahnuť 61 metrové lano medzi budovy, ktorých od seba delí 42 metrov a to vo výške okolo 410 metrov. Veže nie sú úplne statické a vetrom sa mierne ohýbajú, s čím musel počítať. Taktiež musel rátať s počasím a vetrom, ktoré bude vplývať aj na samotné lano. Vedel tiež, že na takýto kúsok bude potrebovať spolupracovníkov.
Daily mail v článku píše, že keď Phillipe prišiel v roku 1974 do New Yorku a videl Dvojičky prvýkrát naživo, bol vydesený. „V okamihu, keď som vystúpil z metra a pozrel sa na ne, vedel som, že to, čo chcem urobiť, je nemožné.“ Vtedy si iba povedal: „Začíname pracovať.“
Príprava je kľúčová
Samozrejme, to, že prišiel do New Yorku neznamenalo, že by sa už na druhý deň prechádzal medzi vežami. Prenajal si helikoptéru a urobil si letecké snímky budov. Po návrate domov si vytvoril zmenšené modely, pričom skúmal každý detail oboch veží. V nasledujúci mesiacoch sa do New Yorku vrátil ešte niekoľkokrát a všímal si, kedy ľudia do budov prichádzajú či naopak, kedy odchádzajú.
Do samotných budov sa však mal problém dostať, lebo nemal povolenie. Nešťastná náhoda mu však prišla vhod. Omylom stúpil na klinec a musel chodiť o barliach.
„Bolo to úžasné. Strážcovia mi pomáhali a otvárali dvere. Nikto odo mňa nechcel preukaz a ani sa nezaujímal, čo tam robím,“ spomína Phillipe.
Barle používal aj potom, keď sa mu noha uzdravila. Na streche sa vydával za reportéra francúzskeho časopisu o architektúre a robil rozhovory so stavbármi a inžiniermi, aby získal čo najviac informácií.
Keď sa vrátil do Francúzska, svoje poznatky porozprával svojej už niekoľkoročnej priateľke Annie, ktorú myšlienka, že by mal Phillipe chodiť na lane medzi Dvojičkami, poriadne desila. Bola mu však oporou a pomáhala, ako vedela. Na lúke natiahli lano o presnej dĺžke ako je medzera medzi budovami a Phillipe trénoval. Priatelia triasli oporami a lanom, aby simulovali vietor tak dlho, kým si Phillipe nebol istý, že ustojí každý otras.
Deň pred vystúpením
Phillipe skopíroval preukaz jedného zamestnanca Dvojičiek a vyrobil falošné kópie. V New Yorku našiel dvoch Američanov – Alana a Davida, ktorých si najal, aby mu pomohli vyniesť na strechu potrebné vybavenie a spolupracovali pri samotnej inštalácii lana. Z Francúzska s ním prišla aj jeho priateľka Annie a priatelia Jean-Louis Blondeau a Jean-Francoise Heckel.
Neskoro popoludní, 6. augusta 1974 prišli k budovám WTC. Boli prezlečení za robotníkov a architektov. Priateľ Jean-Louis a Alan vošli do severnej veže, pričom mali so sebou tubu, akú nosia architekti. V nej bol však luk a šíp.
Do južnej budovy vstúpil Phillipe s Davidom a Jeanom a niesli so sebou na vozíku 250 kilogramov ťažké lano. Strážnikom sa preukázali a povedali, že idú na strechu umiestniť elektrický kábel.
Keď sa výťahom dostali na 104. poschodie a vybaľovali si náradie, započuli ochranku. David sa preľakol a ušiel po schodisku preč. Oni dvaja ostali skrytí, až kým nenastala noc a neboli si istí, že ochranka odišla.
Následne tlačili po schodoch ťažké vybavenie, pričom nevedeli, či na druhej veži ich budú čakať ich dvaja parťáci. Tí nemuseli mať šťastie sa vôbec dostať do budovy a celý plán by stroskotal.
„Najkrajší okamih bol, keď som videl dve siluety na druhej veži. Spoznal som v nich Jean-Louis a Alana. Dokázali to,“ povedal Phillipe.
Jean-Louis ešte vo Francúzsku trénoval na okamih, ktorý mal teraz spraviť. Z tuby vybral luk a šíp, na ktorom bolo pripevnené lanko a vystrelil ho na Južnú vežu. Síce ju trafil, no Phillipe v tme nedokázal nájsť tenké lanko. Vyzliekol sa a chodil bosý, pričom dúfal naň stúpia a lanko nájde.
Našiel ho a začali naťahovať hlavné lano. Bola polnoc a predpokladali, že to bude trvať tri hodiny. Lano im však vykĺzlo a húpalo sa medzi budovami. Jean-Louis ho začal ťahať, no nešlo mu to. Alan radil, aby s tým radšej skončili, ale on sa nevzdával. Napokon sa im lano s vypätím všetkých síl podarilo po dlhých hodinách natiahnuť.
Umelecký zločin storočia
Začínalo svitať. Phillipe vedel, že o chvíľu začnú na strechu prichádzať robotníci. Teraz alebo nikdy. Vystúpil na lano, pričom mal v rukách osem metrov dlhú vyvažovaciu tyč. Na ulici sa okamžite zastavili davy ľudí a pozerali, čo sa to medzi budovami deje. Phillipe si pozornosť užíval, prechádzal sa po lane, tancoval, či si naň ľahol. Vo výške 410 metrov vykonal osem prechodov medzi budovami a zdravil strážnikov, ktorí sa na streche zhromaždili.
Vždy keď prišiel na jeden koniec, policajti ho chceli chytiť, no okamžite sa otočil a smial sa im. Začali mu hroziť, že sa ho pokúsia zložiť z lana helikoptérou. Napokon však začínalo pršať a Phillipe usúdil, že jeho predstavenie skončilo.
Putoval na psychiatriu
Následne sa vzdal polícii a tá ho zatkla. Muži zákona boli zmätení, čo s ním vlastne majú robiť a tak ho poslali na psychiatrické vyšetrenie, tam si ho ale dlho nenechali, keďže ho vyhlásili za úplne zdravého. Skončil tak s obvinením z nelegálneho vstupu na budovu a z výtržníctva.
To už titulky svetových novín zapĺňali správy o úžasnom výtržníctve, ktorý spáchal mladý francúzsky artista. Navyše, budovy WTC týmto činom začali získavať lepšiu reputáciu, lebo boli kritizované aj samotnými Newyorčanmi ako škaredé.
Napokon polícia usúdila, že obvinenia voči Phillipovi stiahne, ak urobí predstavenie pre deti, čo aj spravil. Phillipe bol oslavovaný mnohými fanúšikmi a s jednou fanúšičkou strávil aj noc, čo malo za dôsledok, že sa s ním jeho priateľka Annie rozišla.
Udalosti po
Phillipe neskôr pokračoval vo svojej artistickej práci a robil mnohé predstavenia. Pri oslave 200. výročia francúzskej revolúcie kráčal po lane z námestia Place du Trocadéro ponad Seinu až na druhé poschodie Eiffelovej veže.
Počas jedného cirkusového vystúpenia spadol z lana vo výške 14 metrov a zlomil si niekoľko rebier. To bol jeho prvý a jediný pád z lana počas všetkých vystúpení.
Veže WTC boli 11. septembra 2001 zničené, no Phillipov čin sa navždy zapísal do histórie nielen týchto budov ale aj New Yorku či sveta artistov. A takýto výkon sa len tak ľahko neprekoná. Phillipe má v súčasnosti 70 rokov a žije so svojou manželkou herečkou Kathy O’Donnell v New Yorku.
Ak vás zaujíma život Phillipa Pettita, o jeho počinoch vzniklo viacero dokumentov a tiež celovečerný film s názvom Na lane.
Nahlásiť chybu v článku