Mnohí ju poznajú ako skúsenú dokumentaristku, ktorá debutovala snímkou o menštruácii, ktorou chcela túto tému detabuizovať. Okrem toho sa venuje aj organizovaniu zoznamovacích večierkov a „dokopy“ dala už nespočet párov. Čo o nej však mnohí nevedia, je fakt, že je zároveň aj organizátorkou a riaditeľkou známeho slovenského festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. 

Diana Fabiánová je pre bežného laika zrejme neznámym menom. Tí, ktorí dianie na slovenskej kultúrnej scéne sledujú hlbšie, vedia, že Diana je skúsenou dokumentaristkou a hlavou občianskeho združenia LáskaTu. To je známe predovšetkým tým, že pomáha nájsť slobodným a osamelým srdciam partnera či partnerku hoc aj na celý život.

Pracovný harmonogram toho všetkého však Diane v týchto dňoch vypĺňa aj ďalšia príjemná, no mimoriadne náročná činnosť – medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorého je umeleckou riaditeľkou a ktorý sa tento rok dožil okrúhelo jubilea.

Pri tejto príležitosti sme Diany Fabiánovej rozhodli opýtať, ako vníma festival po dvoch dekádach jeho existencie, ktoré filmy aktuálneho ročníka by si nemali diváci nechať ujsť, alebo napríklad aj to, či dokumenty, ktoré reflektujú skutočné životy reálnych ľudí a Jeden svet ich premietol, dokážu zmeniť zmýšanie más ľudí.

Festival Jeden svet tento rok oslávi 20 rokov svojej existencie. Ako sa za tie dve dekády zmenil, kam sa posunul a kam až ho chcete do budúcna dostať? 

Ja som v tíme len druhý rok. Predtým som ho poznala iba ako diváčka, no patril k mojim najobľúbenejším. Ako jediný sa zameriaval výhradne na dokumentárne filmy, prinášal ľudskoprávne témy. Mala som pocit, že ma nabíja informáciami. Snažila som sa nechávať si voľnejšie dni a chodiť na čo najviac filmov. Možno ako zmenu vnímam, že sa rokmi výrazne posunula dopredu kvalita dokumentov, ich formálne spracovanie aj technické zvládnutie. V súčasnosti je väčšina dokumentov i vizuálnym pôžitkom.

Čo sa vízie do budúcna týka, chcela by som, aby Jeden svet bol nielen lokálnym, no i medzinárodne zaujímavým podujatím pre filmárov, aktivistov či enviromentalistov. Aby to bolo miesto plodných diskusií s neskorším efektívnym odzrkadlením v dennej realite, aby sme podnety a inšpirácie nazbierané na Jednom svete dokázali pretaviť do skutočných ľudskoprávnych zlepšovákov, nech to neostáva len v teoretickej rovine. A, samozrejme, aby sa o Jednom svete vedelo, že sa tam dá zhliadnuť výberovka labužníckych filmov.

Filmových festivalov je na Slovensku viacero. V čom myslíte, že spočíva úspech toho vášho? Organizovanie filmového festivalu možno niekomu príde jednoduchšie ako, povedzme, toho hudobného. Je vôbec ľahké na Slovensku zorganizovať filmový festival aj vzhľadom na to, že ich je tu pomerne dosť? 

Je to celkom fuška vyskladať to finančne. Tam ide veľa času a energie. Programová časť je skôr taká lahôdka, lebo kvalitných dokumentov sa dnes točí veľa a je radosť z nich vyberať. Sme jediným ľudskoprávnym, čisto dokumentárnym, festivalom na Slovensku, takže priestor na jeho fungovanie tu je a podľa mňa aj celkom nevyhnutný. Bola by obrovská škoda, keby takýto poľudšťujúci druh podujatia zanikol.

Názov „Jeden svet“, verím, že nielen vo mne, evokuje snahu spraviť z miesta, v ktorom žijeme, lepší priestor. Je to tak? Darí sa festivalu zmeniť Slovensko k lepšiemu prostredníctvom filmov? Tie totiž správanie ľudí môžu veľmi výrazne ovplyvniť…

Ja verím, tomu, že filmy tú silu majú. Sú dokumenty, ktoré dokázali zmeniť legislatívu, sprísniť pravidlá napríklad globálneho rybolovu, či ukončiť kriminálne praktiky vykonávané na ľuďoch i na zvieratách a to naprieč rôznymi krajinami. Dokumenty nás scitlivujú. Tým, že informujú o dianí a snažia sa o to, aby sme porozumeli iným svetom, kultúram a situáciám. Robia z nás empatickejších ľudí.

Tento rok sa na festivale premietne viac ako 40 filmov rôznych tém. Ako umelecká riaditeľka festivalu, ktoré z nich by si návštevníci rozhodne nemali nechať ujsť?

Doslova všetky. Každý z filmov v sebe nesie myšlienku hodnú premýšlania a šírenia. Ak by som musela pod hrozbou mučenia vymenovať jedného zástupcu z každej podtémy, tak potom je to sú to snímky Súmračný chór, o nezvratnom a hrozivo rýchlom miznutí zvukov biosfér. Ďalej dokument O otcoch a synoch, kde v priamom procese vidíme, ako sa rodí a rastie nenávisť. Hluché dni – citlivý film o živote a vnútornom svete hluchonemých rómskych detí. Ženská rozkoš – boj piatich žien z rôznych náboženských komunít o právo rozhodovať o svojom osude a tele. A nesmiem zabudnúť ani na film Pod lampou tma, ktorý je o slepých škvrnách, ktoré máme voči zneužívaniu najslabších členov našej spoločnosti.

Festival sa každý rok zameriava na určité tematické okruhy a nebojí sa riešiť aj kontroverzné témy, o ktorých sa potom pomerne dlho diskutuje. Za všetky tie roky, ktorý okruh bol najväčšou kontroverziou? 

Asi emigranti a rómovia – to sú v našej spoločnosti najcitlivejšie témy. Človek v ohrození – organizátor festivalu – pracuje s obidvomi týmito skupinami obyvateľstva, takže aj filmy riešia životné situácie a trampoty týchto ľudí, len tu je to na plátne.

Ktorý film za 20 rokov zarezonoval najviac a ktorý podľa vás u divákov „nevypálil“ až tak, ako ste očakávali?

To nedokážem posúdiť, keďže som súčasťou tímu len druhý rok. No pamätám si dva roky dozadu, že úplne nepredvídateľný rozruch spustil dokument o pôrodníctve režisérky Zuzany Limovej s názvom Medzi nami. Bol beznádejne vypredaný, vyvolal búrlivé debaty a mediálnu výchricu. Festival na rýchlo pridával ďalšie predstavenie. Bol to najdiskutovanejší film a vyvolával silné emócie rôzneho druhu.

Jeden svet po svojom konaní následne vyráža na turné po celom Slovensku a jeho organizátorom sa môže stať prakticky ktokoľvek. Ako toto celé funguje? Čo všetko musím splniť, aby som mohol vo svojom meste premietať filmy z Jedného sveta? 

Regionálnym partnerom festivalu Jeden svet sa môže stať ktorákoľvek organizácia, občianske združenie, alebo fyzická osoba, ktorá má možnosť zorganizovať festival – tzn. vie vybaviť priestory na verejné premietanie, dobrovoľníkov, sprievodný program, môžu a nemusia vyberať vstupné. Potencionálnym záujemcom, samozrejme, podrobný „manuál“ posielame. Každoročne festival Jeden svet v regiónoch organizujú naši partneri v 20 mestách naprieč Slovenskom, pričom okrem stálych partnerov stále vítame ďalšie spolupráce.

Organizátorom a organizátorkám festivalu ponúkame filmy z aktuálneho ročníka pre verejnosť a školy, z ktorého si vytvoria vlastný program a sprievodné akcie, diskusie, pričom pristupujeme ku každému individuálne a podľa ich potrieb. Niektorí, majú napríklad, záujem organizovať len projekcie a diskusie pre školy z ich mesta a okolia, čomu sa tiež veľmi tešíme. Ak to čítate a máte chuť sa k nám pridať a spraviť svoj vlastný Jeden svet, napíšte nám.

Pozri aj:

Braňo Tichý: Chudoba na východe je hanbou Slovenska. Ľudia jej čelia už niekoľko generácií