Spojené štáty americké sa zmietajú v najväčších občianskych násilných protestoch za posledných niekoľko rokov. Viaceré štáty USA už povolali na pomoc aj národnú gardu, v amerických veľkomestách platí zákaz nočného vychádzania. Demonštranti však napriek tomu vychádzajú do ulíc a dostávajú sa do násilných stretov s políciou. Príčinou je incident z minulého pondelka, ktorý sa odohral v Minneapolise.
Násilné protesty, ktoré v Spojených štátoch vyvolala smrť Afroameričana Georgea Floyda v rukách minneapoliského policajta, sa rozšírili do vyše tridsiatky miest. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Protestujúci od New Yorku po Los Angeles podpaľujú policajné autá a budovy, polícia proti davom porušujúcim zákazy vychádzania používa slzný plyn a gumové projektily a na oboch stranách rastú počty zranených.
V 25 amerických mestách platí zákaz vychádzania, v 12 štátoch vrátane hlavného mesta je v pohotovosti aj národná garda. Hovorí sa aj o povolaní vojenskej polície. Zadržaných bolo do dnešného dňa približne 1 700 demonštrantov. USA sa zmietajú v najmasovejších násilných protestoch za posledné roky a nič nenasvedčuje tomu, že by sa situácia mala v najbližších dňoch upokojiť. Aj keď veľká časť demonštrantov protestuje nenásilne, časť demonštrácií prechádza najmä po stretoch s políciou do násilností a vandalizmu.
Trumpa ukryli v bunkri
Zákaz nočného vychádzania platí už aj v hlavnom meste USA. Vo Washingtone ho starostka vyhlásila potom, ako demonštranti obkľúčili sídlo amerického prezidenta Donalda Trumpa. V okolí Bieleho doma sa počas nedeľňajšej noci rozhorelo niekoľko požiarov, proti demonštrantom nakoniec so slzným plynom zasiahla polícia. Podľa informácií, ktoré uvádza agentúra AP, mal byť americký prezident na približne hodinu presunutý agentmi tajnej služby do špeciálneho bunkra, ktorý bol navrhnutý na použitie počas núdzových situácií.
Donald Trump sa k masovým protestom už niekoľkokrát vyjadril, mnohí mu však vyčítajú, že situáciu neupokojil, ale naopak prispieva k jej vyhrotení. Americký prezident v sobotu odsúdil násilnosti v Minneapolise ako dielo „výtržníkov rabovačov a anarchistov“. Podľa Trumpa takéto skutky poškodzujú pamiatku Georgea Floyda, ktorého smrť označil za „veľkú tragédiu“. Šéf Bieleho domu tiež vyjadril presvedčenie, že voči násilníkom sa musí postupovať rozhodne. „Nebudeme sa hrať,“ komentoval Trump nasadenie príslušníkov Národnej gardy na uliciach Minneapolisu.
Vražda Georga Floyda
Aktuálne násilné demonštrácie poukazujú na dlhodobo pretrvávajúci rasizmus v Spojených štátoch amerických, ktorý sa nepodarilo eliminovať ani po niekoľkých desaťročiach. Demonštrantov do ulíc vyhnala smrť 46-ročného Afroameričana Georga Floyda počas policajného zásahu, ktorý sa odohral minulý pondelok. Policajná hliadka Floyda zatýkala pre podozrenie z platenia falošnými bankovkami. Floyd podľa neskôr zverejnených videozáznamov nekládol žiadny odpor.
Policajt Derek Chauvin spútaného Floyda pridŕžal na zemi tak, že mu kolenom kľačal na krku, čo údajne trvalo takmer deväť minút a nepovolil ani, keď muž opakovane prosil, že nemôže dýchať. Koleno uvoľnil až zhruba dve minúty po tom, čo sa ďalším policajtom nepodarilo nahmatať pulz zadržaného, keď prestal reagovať. Floyda následne previezli do nemocnice a zhruba o hodinu ho vyhlásili za mŕtveho. Neskôr sa pritom na verejnosť dostalo aj ďalšie video, ktoré ukazuje, že na Floydovi pri jeho zatýkaní kľačali aj ďalší policajti.
Policajta Dereka Chauvina zatkli ešte v piatok, v rovnaký deň ho obvinili aj z vraždy tretieho stupňa (podobné neúmyselnému zabitiu, pozn.red). Pri incidente boli prítomní aj ďalší traja policajti, tí boli medzičasom prepustení zo služby. Demonštranti v amerických mestách ale žiadajú tresty pre všetkých zúčastnených a prísnejšie obvinenie pre Dereka Chauvina. V policajnej správe z incidentu sa totiž neuvádzali detaily, ktoré na verejnosť prenikli až po zverejnení videozáznamov. Na nich je už jasne viditeľná policajná brutalita, neprimeraný zákrok polície a vražda Georga Floyda v priamom prenose.
Jeden z mnohých
V USA pritom nejde o prvý podobný prípad úmrtia Afroameričana. Floydov prípad v Spojených štátoch len znovu rozprúdil hnev na políciu v súvislosti s niekoľkými podobnými prípadmi z minulosti. Od vzniku hnutia Black Lives Matter, ktoré nasledovalo po oslobodení člena susedskej hliadky Georgea Zimmermana po zastrelení Trayvona Martina v roku 2012, prišli rukou policajtov o život napríklad aj Michael Brown, Eric Garner a ďalší. Demonštrácie pre smrť Georga Floyda počas víkendu presiahli aj hranice USA a konali sa napríklad aj v Londýne či Berlíne.
Nahlásiť chybu v článku