Po celom svete je roztrúsených viac ako 1 000 aktívnych vulkánov, len v Európe sa nachádza približne stovka z nich. Každý z nich za posledných 10 000 rokov prešiel aspoň jednou erupčnou fázou, vedci ich preto považujú za potenciálnu hrozbu. Niektoré sa dokonca nachádzajú v husto osídlených oblastiach. Jedným zo spiacich obrov je aj vulkán v Yellowstone.
V článku sa dozviete aj:
- prečo patrí vulkán v Yellowstonskom národnom parku medzi najnebezpečnejšie na svete;
- aká je pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k erupcii;
- aké by mala erupcia následky;
- kedy a kde sa môžete o supervulkánoch dozvedieť viac.
Radí sa medzi najnebezpečnejšie supervulkány
Yellowstonský park, nachádzajúci sa v západnej časti Spojených štátov amerických, ročne navštívi podľa webu Live Science tri milióny turistov. A práve na tomto mieste sa nachádza jeden z najnebezpečnejších supervulkánov na celom svete, s najväčšími zásobami magmy.
Sopečný útvar na vrchole yellowstonskej sopky, ktorému sa hovorí kaldera (veľký kráter, ktorý vzniká po zrútení sopky po erupcii), je taký masívny, že by dokázal vyvolať erupciu ôsmej magnitúdy podľa indexu vulkanickej aktivity (Volcanic Explosivity Index – VEI) a uvoľniť viac ako 1 000 kubických kilometrov sopečného materiálu (8. stupeň je na stupnici ten najvyšší).
Podľa webu Natural History Museum na svete existuje len približne 20 vulkánov (aj keď ich presný počet nie je známy), ktorých prípadná erupcia by dosahovala 8. stupeň na VEI. Čo sa yellowstonského vulkánu týka, v relatívne nedávnej histórii našej Zeme došlo k erupcii trikrát. K najsilnejšej z erupcií došlo pred viac ako dvoma miliónmi rokov. Bola to zároveň aj jedna z najsilnejších erupcií v dejinách.
Ak by došlo k ďalšej erupcii, najviac zasiahnuté by boli štáty Wyoming, Idaho a Montana. Všetko by zahalil sopečný popol, plyn a horniny, ktoré môžu dosahovať teplotu 400 až 500 °C, môžu prekonať vzdialenosť viac ako 100 kilometrov a pohybujú sa rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu. Šanca na záchranu by bola v takom prípade minimálna, prúd valiaci sa z vulkánu so sebou berie a likviduje všetko živé aj neživé, čo mu príde do cesty.
Hrozí ďalšia erupcia?
Ako informuje web NPS, k poslednej masívnej erupcii yellowstonského vulkánu došlo pred takmer 640 000 rokmi a odhaduje sa, že sa opakujú približne každých 700 000 rokov. Práve tá posledná vytvorila kalderu s rozmermi 70 krát 40 kilometrov. Odvtedy došlo aj k približne 80 miernejším erupciám. Vyvstáva tak otázka, či a kedy dôjde k najbližšej masívnej erupcii. Odborníci sa nazdávajú, že v najbližších storočiach zrejme nie, no v najbližších tisícročiach s veľkou pravdepodobnosť naozaj dôjde k ďalšej silnej erupcii.
Vedci aktivitu v yellowstonskom parku podrobne sledujú. Podľa informácií dostupných na webe USGS sa v máji tohto roku v danej oblasti podarilo zaznamenať až 148 zemetrasení. Najvýraznejšie z nich dosahovalo magnitúdu 2,8. Nie je to teda niečo, z čoho by mali mať obyvatelia okolitých štátov obavy, v súčasnosti je yellowstonský vulkán považovaný podľa webu Live Science za stabilný. No nie je na škodu mať sa na pozore. Napriek neustálym meraniam, pozorovaniam a predpovediam totiž príroda vždy ostáva do istej miery nevyspytateľná a ani vulkanická činnosť sa nedrží vopred stanoveného časového harmonogramu.
Ako by to však vyzeralo a čo by sa dialo, keby predsa len k ďalšej masívnej erupcii yellowstonského vulkánu došlo? Pod povrchom sa podľa webu Columbia Daily Tribune nachádza toľko magmy, že by ju vulkán v prípade erupcie chrlil celé dni, ba dokonca možno aj týždne. Do stratosféry Zeme sa dostane obrovské množstvo vulkanického popola, ktorý následne v oblastiach vzdialených aj viac ako 1 500 kilometrov od vulkánu vytvorí po dosadnutí 3 metre hrubú vrstvu.
Môže nastať nukleárna zima
Okamžite by došlo k odstávke leteckej, ale aj veľkej časti pozemnej dopravy a ako informuje web How Stuff Works, pravdepodobne by prišli o život tisíce ľudí. Niektorí odborníci sa obávajú toho, že ak by došlo k erupcii vulkánu, nastala by v Amerike, ale aj v ďalších častiach sveta, nukleárna zima. Severnú Ameriku by zasiahla absolútna skaza. Podľa webu USGS by však mala erupcia vplyv na celý svet.
Sírne plyny uvoľnené zo sopky by sa dostali do atmosféry a zmiešali by sa s vodnou parou planéty. Hmla, ktorá by mohla zahaliť krajinu, by nielen stlmila slnečné svetlo, ale aj zapríčinila ochladenie. Klesajúce teploty by negatívne ovplyvnili zásoby potravín, zdecimovali by úrodu a narušili by celý potravinový reťazec. Takáto obrovská erupcia by mala vplyv aj na zmeny globálnej klímy, účinky by boli citeľné ešte desaťročia, pravdepodobne však stáročia.
Našťastie, šanca, že sa niečo také v blízkej budúcnosti stane, je takmer nulová – konkrétnejšie 0,00014 %. Ak sa chcete o európskych supervulkánoch dozvedieť viac, môžete sa tešiť na Týždeň so sopkami na Viasat Nature. Seriál Spiaci obri: Nepokojné sopky Európy môžete sledovať už od pondelka 26. júna do 30 júna od 20:00. Ak vás zaujal yellowstonský vulkán, určite nevynechajte časť Yellowstone: Americká tikajúca bomba.
Nahlásiť chybu v článku