Nová elektráreň s kapacitou 1 megawatt sa nachádza len 100 metrov od „sarkofágu“, obrovskej kupoly, ktorá zakrýva zvyšky jadrového reaktora. Jeho havária v roku 1986 bola najhoršou nukleárnou katastrofou na svete.

Solárna elektráreň za 1 milión eur bude schopná pokryť potreby stredne veľkej dediny alebo približne 2000 bytov, uviedol Jevgenij Varjagin, šéf ukrajinsko-nemeckej spoločnosti Solar Chernobyl, spoločného podniku ukrajinskej firmy Rodina Energy Group a nemeckej Enerparc AG.
Celkovo bude na ploche 1,6 hektára, čo je veľkosť zhruba dvoch futbalových ihrísk, nainštalovaných približne 3800 fotovoltaických panelov. Návratnosť investície sa odhaduje na sedem rokov. Výrobná kapacita solárnej elektrárne sa pritom môže časom zvýšiť aj na 100-násobok.
Množstvo slnečného svitu v Černobyle je rovnaké ako na juhu Nemecka, vyhlásil Varjagin.

Perhaps if all the world’s #nuclear fallout zones were turned into #solar farms like #Chernobyl #climatechange would hit a wall. https://t.co/mGaVMFZGxt

— Rocky Kistner (@rockykistner1) January 14, 2018

Ukrajina, ktorá v predchádzajúcich dvoch rokoch prestala nakupovať zemný plyn z Ruska, sa snaží využiť potenciál neobývateľnej zóny okolo poškodenej elektrárne. Tá je totiž v dôsledku radiácie stále nebezpečná, nie je tam možné nič pestovať. Štvrtý reaktor černobyľskej elektrárne explodoval 26. apríla 1986 a rádioaktívny spad kontaminoval až tri štvrtiny Európy. Podľa odhadov zasiahol najviac Rusko, Ukrajinu a Bielorusko.

Sovietske úrady po katastrofe evakuovali z oblasti státisíce ľudí a rozsiahle územie s rozlohou viac ako 2000 štvorcových kilometrov zostalo opustené. Zvyšné reaktory pokračovali v prevádzke až do odstavenia posledného z nich v roku 2000, čím sa ukončila priemyselná činnosť v tejto oblasti.

Chernobyl Will Soon Be Generating #SolarPower https://t.co/h3W8O1t7kW

— Julia Bianchi (@julesbianch) January 13, 2018

Ľudia sa tam nemôžu vrátiť. Podľa ukrajinských úradov v zamorenej zóne nebude možné žiť „viac ako 24.000 rokov“, ale opustené územie je možné „rozumne využiť“.

„Toto územie samozrejme nemožno použiť na poľnohospodárstvo, ale je vhodné pre novátorské a vedecké projekty,“ povedal v roku 2016 Ostap Semerak, ukrajinský minister životného prostredia a jeden z propagátorov umiestnenia solárnych projektov v Černobyle.
Inštalácia novej obrovskej kopuly nad zrúcaninami poškodeného reaktora pred viac ako rokom umožnila realizáciu solárneho projektu. Radiácia v blízkosti elektrárne vďaka tomu klesla len na jednu desatinu predchádzajúcich úrovní, uvádza sa v oficiálnych údajoch.
Napriek tomu sú stále potrebné preventívne opatrenia. Solárne panely sa upevňujú na základňu z betónových blokov, nie na zem.
Pôda zostáva kontaminovaná, vysvetľuje Varjagin. „Nemôžeme tu vŕtať ani kopať,“ dodal.

Konzorcium vlani dokončilo výstavbu 4,2 megawattovej solárnej elektrárne v susednom Bielorusku, v zóne neďaleko od Černobyľa, v ktorej tiež namerali neprípustnú úroveň radiácie. Ukrajina ponúkla investorom takmer 2500 hektárov na potenciálnu výstavbu solárnych panelov v Černobyle.

Chernobyl’s nuclear disaster site is being transformed into a solar farm https://t.co/MAeOwqVFZn #energy pic.twitter.com/avch93feLB

— World Economic Forum (@wef) January 10, 2018

Kyjev tvrdí, že dostal približne 60 návrhov od zahraničných spoločností, vrátane americkej, čínskej, dánskej a francúzskej, ktoré zvažujú účasť na budúcej výstavbe solárnych zariadení v oblasti.

Investorov láka cena, ktorú Ukrajina stanovila na slnečnú elektrickú energiu, je totiž v priemere o 50 % vyššia ako v Európe. Aj lacná pôda a blízkosť rozvodných sietí robia Černobyľ atraktívnym. Na druhej strane, obavy o bezpečnosť a notoricky známa byrokracia a korupcia na Ukrajine západných investorov odrádzajú a zatiaľ sa tam veľmi nehrnú.

Pozri aj: Najnebezpečnejšou na svete je Slonia noha. Nie tá zvieracia, ale tá, ktorá po výbuchu ostala v jadrovej elektrárni v Černobyle